Angela Merkel má obľúbený slogan, ktorý odkazuje krajinám Eurozóny, ktoré sú v ťažkostiach: Mali by kopírovať Nemecko. Ako uvádza The Economist, nedávno vyhlásila: “Čo sme dokázali my, dokážu aj všetci ostatní.” Pred pätnástimi rokmi, ako hovorí, bola jej krajina považovaná za chorľavého občana Európy; potom sa vybrala cestou fiškálne úsporných opatrení, znížila cenu práce a prijala štrukturálne reformy, meniac Nemecko na ekonomický motor Európy.
Avšak existuje ďalší slogan, ktorý p. Merkel rada svojim kolegom opakuje: Európa má 7% svetovej populácie, 25% HDP a 50% sociálnych výdavkov. The Economist a George Soros veria, že súčasné smerovanie Nemecka zhorší tento problém, keďže najväčšia ekonomika Európy upadá na štrukturálnych reformách (Angela Merkel káže o reformách pre rast, avšak implentuje tie, ktoré idú proti nemu).
Ako píše The Economist:
Priepasť medzi Nemeckom a južnými krajinami v Eurozóne je široká. Nemecká ekonomika rastie rýchlejšie, ako väčšina južných; nezamestnanosť mladých je v Nemecku na 20-ročnom minime, kdežto v Španielsku a v Grécku zotrváva na rekordnom maxime; nemecký rozpočet je v prebytku, pričom Francúzsko, Taliansko a Španielsko sa usilujú splniť Bruselom určené ciele deficitu.
Pokiaľ ide o fiškálnu opatrnosť, p. Merkel je vzorom. The Economist si želá, aby sporila trocha menej a míňala viac na podporu európskeho dopytu. Čo sa však týka štrukturálnych reforiem, je jej výkon veľmi slabý. Zásluhy za stabilizáciu Nemecka by mali byť smerované “Agende 2010”, reformám spusteným jej predchodcom, Gerhardom Schröderom, v roku 2003. Odvtedy p. Merkel zvýšila dôchodkový vek na 67 počas jej prvej vlády – aj keď je Nemecko na 28. priečke z 34 krajín podľa OECD v rebríčku krajín s reformami od finančnej krízy.
Nemci na to majú očividnú odpoveď: juhoeurópania mali veľa čo zlepšovať. Je však ťažšie vysvetliť, prečo “veľká koalícia” vlády p. Merkel momentálne smeruje dozadu, zvyšujúc bremeno na nemeckú ekonomiku.
Tri príklady ilustrujú tento trend. V prípade dôchodku namiesto zvyšovania veku vláda naopak tento vek znižuje pre určitých pracovníkov na 63, alebo v extrémnych prípadoch až na 61 rokov. Po druhé, Nemecko zaviedlo národnú minimálnu mzdu na relatívne vysokej úrovni, čo veľmi pravdepodobne spôsobí zvýšenie nezamestnanosti, hlavne na východe. Nakoniec, Energiewende (zmena energie) p. Merkel nielenže pohlcuje veľké sumy dotácií v obnoviteľných energiách, ale zároveň aj zaťažuje nemecké firmy cenami elektriny takmer trikrát tak vysokými ako v Spojených štátoch.
Ani jedna z týchto vecí Nemecko neochromí z krátkodobého pohľadu. Dokonca sa dá polemizovať, že zvyšovaním nemeckých cien a zvyšovaním platov p. Merkel nepriamo pomáha partnerom Eurozóny. Avšak existujú aj iné, menej škodlivé spôsoby. Ak chce tlačiť Nemecko vpred, je mnoho oblastí – energie, maloobchod, profesionálne služby, v ktorých má Nemecko jedny z najprotekcionistickejších regulácií v OECD, pripravených na reformy.
Najväčšia ekonomika Európy upadá, a to dáva veľmi zlý príklad…
George Soros je taktiež skeptický ohľadom výhliadok do budúcnosti pre Európu:
“Čo čelí Európe, pokiaľ nenastane radikálnejšia zmena, je dlhodobá stagnácia. Národy vedia v takýchto prípadoch prežiť. Japonsko sa práve snaží vystúpiť z 25 rokov dlhej stagnácie, kdežto Európa do nej práve vstupuje. Európska Únia nie je národom. Je neúplným spoločenstvom národov a je možné, že 25 rokov stagnácie neprežije.”
Finančná kríza ako taká skončila. Teraz však čelíme politickej kríze, keďže kríza Eura pretransformovala niečo, čo malo byť dobrovoľným spoločenstvom rovnocenných suverénnych štátov, ktoré sa vzdajú časti svojej suverenity pre spoločné dobro, na niečo radikálne odlišné. Stala sa vzťahom medzi veriteľmi a dlžníkmi, pričom dlžníci majú problém splácať a vrátiť dlh a tým stavajú veriteľov do vedúcej pozície.
„Toto rozdeľuje Eurozónu na dve triedy – veriteľov a dlžníkov. Veritelia sú pri moci a politika, ktorú hlavne Nemecko nanešťastie v Európe zavádza je kontraproduktívna a neustále zhoršuje stav dlžníckych krajín. Európa, konkrétne Eurozóna, teda síce momentálne trocha rastie, avšak len preto, lebo Nemecko ide dopredu o niečo viac, ako napríklad Taliansko a Španielsko zaostávajú,” uviedol George Soros.
Komentár pripravil Robert Česár, Nadácia F.A. Hayeka/Zerohedge.com.