EuropskeNoviny.sk
Kolotoč prednášok, seminárov, skúšok, ale aj večery plné zábavy. Predovšetkým o tom je život vysokoškoláka. Obhájením diplomovej práce a zložením štátnicových skúšok sa ale vysokoškolákom náročné obdobie nekončí.
„Hľadanie uplatnenia na trhu práce je pre mnohých z nich behom na dlhé trate. Potvrdzujú to aj údaje Štatistického úradu EÚ [Eurostatu], podľa ktorých je v súčasnosti na Slovensku bez práce tretina mladých ľudí vo veku do 25 rokov, majúcich štúdium už za sebou,“ uviedla Dana Špacírová, analytička Poštovej banky.
Je preto logické, že až 6 z 10 absolventov sa obáva o svoju budúcnosť. V porovnaní s ostatnými Európanmi sú ale naši študenti optimistickejší.
Prečo si čerství absolventi ťažšie hľadajú prácu? Azda ich najväčšími hendikepmi sú nedostatok praxe a chýbajúce pracovné návyky. Získavanie praxe absolventmi však pripomína známu hádanku o vajci a sliepke. Často sa ale skloňuje aj nedostatočné prepojenie medzi slovenským vzdelávacím systémom a pracovným trhom. No a mladým Slovákom nepomohla ani hospodárska kríza. Pred jej vypuknutím bola totiž na Slovensku nezamestnaná iba približne pätina mladých ľudí.
Naši vysokoškoláci sú si svojich „slabých stránok“ vedomí a počítajú s tým, že na nájdenie prvej pracovnej pozície budú potrebovať aj niekoľko mesiacov. Slovenskí absolventi ekonomických smerov si rezervujú na nájdenie svojho prvého „jobu“ 4,6 mesiaca. Ich európski kolegovia sú väčší pesimisti a počítajú s tým, že hľadanie práce im zaberie až 5,5 mesiaca. Vyplynulo to z prieskumu Graduate Barometer za rok 2013.
Väčší optimizmus badať u našich absolventov v porovnaní s európskymi aj v otázke očakávaného počtu rozposlaných žiadostí o prijatie do zamestnania. Zatiaľ čo mladí Slováci plánujú zaslať svojim potenciálnym zamestnávateľom 30 životopisov, tak mladí Európania odhadujú počet rozposlaných žiadostí o zamestnanie až na 38 kusov.
Slovenskí vysokoškoláci poznajú situáciu na našom pracovnom trhu a vo svojich platových nárokoch sú tak v porovnaní s Európanmi skromnejší. Kým mladí európski ekonómovia sú pripravení pracovať za viac ako 1 800 EUR v hrubom, tak slovenskí absolventi očakávajú mesačne „iba“ tisícku.
Mladí Slováci ponúkajú svojmu prvému zamestnávateľovi vernosť, nakoľko očakávajú, že uňho odpracujú až 6,4 roka. Absolventi z Európy ale tiež nemajú v úmysle zobrať rýchlo nohy na plecia, keďže u prvého zamestnávateľa plánujú zotrvať 5,3 roka. Slovenskí vysokoškoláci sa v súvislosti s hľadaním práce nebránia ani sťahovaniu. Až 3 z 10 slovenských vysokoškolákov majú dokonca v úmysle hľadať po skončení štúdia vhodné zamestnanie v zahraničí.
Napriek nie práve najlepším vyhliadkam slovenských vysokoškolských absolventov je diplom z univerzity stále určitým plusom a konkurenčnou výhodou. Dosiahnutie čo najvyššieho vzdelania a zvyšovanie vzdelanostnej úrovne však nie je len v záujme jednotlivcov, ale aj vzdelávacích politík azda všetkých európskych ekonomík. Ekonomické výhody zo vzdelania plynú aj samotným štátom. Ľudia s vyšším vzdelaním majú totiž spravidla i vyššie mzdy a platia tak i vyššie dane a odvody.
V záujme zlepšenia svojich šancí na pracovnom trhu si mladí ľudia hľadajú prácu už počas štúdia. Na atraktivite preto v súčasnosti získavajú tzv. trainee programy, ktoré študentom umožňujú počas niekoľkomesačnej praxe skĺbiť štúdium s prácou v odbore, ktorý ich zaujíma. Odmenou pre tých najlepších je možnosť zotrvať na danej pozícii aj po ukončení štúdia. Až takmer polovica slovenských vysokoškolákov preferuje trainee program ako vstupnú bránu na pracovný trh.
