EuropskeNoviny.sk
MAĎARSKO
Tak ako titulky hlásajúce defláciu zaplavili Slovensko začiatkom marca, tak sa s dvojmesačným oneskorením stalo aj u našich južných susedov. Minulý týždeň zverejnené inflačné dáta za apríl v Maďarsku poukázali na medziročný pokles cien o – 0,1 %. Stalo sa tak po prvýkrát od roku 1968. Jednorazový cenový pokles ešte defláciu v pravom zmysle slova neznamená, na to sme upozorňovali aj v prípade Slovenska. Ak by však poklesy cien pretrvávali a boli výraznejšie, pre ekonomiku to už môže podľa Dany Špacírovej, analytičky Poštovej banky, predstavovať problém. Zverejnenie týchto inflačných dát z nášho pohľadu mení aj situáciu na poli maďarskej menovej politiky. Pôvodne sme predpokladali, že maďarská centrálna banka [MNB] zastaví cyklus znižovania úrokových sadzieb na súčasnej úrovni 2,50 %. Vzhľadom na aktuálny vývoj ale náš výhľad meníme a neprekvapilo by nás, ak by MNB ďalej znižovala sadzbu až na úroveň 2,00 %. Vďaka aprílovému poklesu cien v ekonomike má totiž pre takýto krok o argument navyše.
SVET
Klimatický jav nazývaný El Nino [teda chlapček či dokonca Ježiško] nie je ani zďaleka taký neškodný, ako jeho názov napovedá. Na konci 90. rokov minulého storočia mal za následok tisícky ľudských obetí a obrovské škody na úrode, infraštruktúre a v priemysle. Podľa meteorológov a klimatológov dosahuje pravdepodobnosť objavenia sa tohto fenoménu už toto leto viac ako 70 %. Predpovede odborníkov boli v minulých rokoch veľmi úspešné a aktuálne varovania tak nemôžeme brať na ľahkú váhu. A vedia to aj obchodníci s komoditami, ktorí už varovania do cien čiastočne započítavajú. Najohrozenejšími sú z tohto pohľadu komodity pestované či ťažené v najviac postihnutých oblastiach, ktorými sú pobrežia Tichého a Indického oceánu – teda východné pobrežie Afriky, oblasť juhovýchodnej Ázie, Austrália a západné pobrežie Ameriky. Zmeny v klíme by tak mohli negatívne vplývať najmä na produkciu palmového oleja, cukru, kávy, kakaa či pšenice. Napríklad v roku 1997 dosiahla káva v priebehu piatich mesiacov cenový nárast o viac ako 160 %. El Nino by však nezasiahol len poľnohospodárov a ich úrodu, ale aj ťažiarov a priemyselníkov. Najcitlivejšími na tento prírodný jav boli v minulosti nikel, meď či zinok. Medzi ich top producentov totiž patria El Ninom ohrozené krajiny ako Čile, Peru, Indonézia, Filipíny či Austrália.
CYPRUS
Cyperskí predstavitelia povzbudení úspechom Grécka pri nedávnej aukcii sa pripravujú na emisiu strednodobých dlhopisov. Aspoň to vyplýva zo správ, ktoré sa na trhu objavili počas víkendu. Krajina neemitovala na trhu dlhopisy od jesene 2010 [ak nepočítame minulomesačnú privátnu emisiu] a až do konca marca 2016 je súčasťou záchranného programu. Cyprus sa však plánuje na dlhopisový trh vracať postupne, a preto chce už v septembri tohto roku ponúknuť investorom dlhopisy so strednodobou splatnosťou [t. j. zrejme 3 až 5 rokov].
TURECKO
Európsky súd pre ľudské práva [ESĽP] minulý týždeň nariadil Turecku vyplatiť Cypru 90 mil. EUR ako odškodné za inváziu na ostrov v roku 1974 a jeho následné rozdelenie. Prostriedky by mali od Turecka ako odškodné dostať príbuzní obetí a cyperskí Gréci žijúci v Turkami osídlenej oblasti ostrova. Turecko však s rozhodnutím ESĽP nesúhlasí.
PERIFÉRIA
Viac ako mesiac trvajúca rally na dlhopisoch európskej periférie sa, zdá sa, skončila. Minulý týždeň zaznamenali výnosy z gréckych, talianskych, portugalských, slovinských či írskych dlhopisov rast. Spúšťačom výpredaja bolo Grécko, ktoré so sebou stiahlo aj dlhopisy ostatných periférnych ekonomík. Dôvodom sú obavy, že špekulatívny kapitál, ktorý bol do týchto dlhopisov naliaty v záujme zarobiť na iniciatívach Európskej centrálnej banky [ECB], môže rovnako rýchlo odplávať. Výnos z 10 – ročných gréckych dlhopisov napríklad poskočil len v priebehu jedného dňa o pol percentuálneho bodu na úroveň viac ako 6,8 %. Naopak, výnosy z nemeckých 10 – ročných dlhopisov, ktoré pre investorov zhmotňujú akýsi bezpečný prístav, poklesli minulý týždeň na dohľad hladiny 1,3 %. Ešte v úvode tohto roka pritom niesli výnos viac ako 1,9 %.
