EuropskeNoviny.sk
ECB podľa niektorých zdrojov z „monetárneho podsvetia“ uvažuje o záporných úrokových sadzbách na vklady bánk a na znížení refinančnej úrokovej sadzby z 0,25 % na 0,15 %. Toto oznámenie má prísť už o necelé dva týždne. Aspoň tak sa vyjadruje nemecký zástupca v rade guvernérov.
To bude znamenať, že napr. za každých 100 miliónov euro si bude ECB od banky účtovať 100 tisíc euro na úrokoch. Je to reakcia na znižujúcu sa infláciu v eurozóne, ktorá by ale mala byť z najhoršieho vonku. Svedčí o tom i situácia v Portugalsku, ktoré túto sobotu opustilo záchranný val. Síce s dlhom vo výške 214 mld. euro a o 4 % nižším HDP, krajine sa podarilo znížiť nezamestnanosť zo 17,5 % na súčasných 15,1 %, pričom náklady na požičiavanie sú rekordne nízke za ostatných osem rokov.
Uvidíme, ako to dlho krajinám periférie vydrží. A to aj z toho dôvodu, že audit KPMG v banke Espirito Santo International údajne odhalil veľké nedostatky v jej súvahe. Banka má byť vo vážnej finančnej situácii v čase, keď banka pripravuje upísanie nových akcií v hodnote 1 mld. euro, aby získala dodatočný kapitál.
Ako sa hovorí, „také peniaze ešte nevymysleli, aby ich železnice nevedeli minúť“. V duchu tohto hesla postupovali francúzske železnice, ktoré si objednali nové vlaky. Na tom by nebolo nič divné, keby sa im zmestili na nástupištia. Keďže sa touto chybou vlaky na nástupištia nezmestia, aspoň existuje seriózny a pádny dôvod na to, aby sa nástupištia zrekonštruovali. Multiplikátor verejných zdrojov v praxi.
Bohužiaľ od roku 2008 sa veľmi veľa štátov neustále viac a viac zadlžuje. Jedným z príkladov je Veľká Británia. Tam dlh v rámci jedného roku vzrástol o 88 mld. libier na 1,27 bilióna britských libier. To neznamená nič inšie len to, že Británia musí každý týždeň len na úrokoch zaplatiť 1 mld. libier, resp. 52 mld. ročne. Verejné dlhy sa čoraz viac a viac začínajú podobať na ponziho schému. Kedy sa táto pyramídová hra ukončí je ťažko povedať, ale jedného dňa to určite bude.
Azda najzaujímavejšou udalosťou minulého týždňa bol podpis dohody medzi Ruskom a Čínou o obchode s plynom v hodnote 400 mld. USD. Len s tým rozdielom, že obchod nie je uzavretý v amerických dolároch ako zúčtovacej jednotke. Blogosféra považuje dohodu za ďalší krok k tomu, že dolár stráca pomaly ale isto svoje postavenie ako rezervnej meny. Čo nie je prekvapivé.
Jednou z alternatív, resp. posunom od jednej rezervnej meny je, že buď budeme svedkami koexistencie viacerých rezervných mien, resp. sa budú tieto veľké energetické obchody zúčtovávať v SDR (mena IMF). Jednou z teórií, ktorá koluje internetom je to, že IMF sa na túto rolu intenzívne pripravuje. A to prostredníctvom nákupu amerických dlhopisov cez Belgicko. To sa totižto stalo po Japonsku a Číne treťou krajinou, ktorá vlastní najviac amerických dlhopisov.
Od augusta 2013 kupuje entity v Belgicku americké dlhopisy ako horúce rožky a dnes „Belgicko“ vlastní dlhopisy v približnej hodnote 200 mld. USD. Samozrejme to nebude s vysokou pravdepodobnosťou belgická vláda. Suma je na to jednoducho príliš veľká. Druhá teória hovorí o tom, že nákupcom je ECB, ktorá vracia americkému FEDu „láskavosť“ vzhľadom na to, že FED pomaly znižuje nákup amerických dlhopisov. Obe možnosti majú svoju logiku. Zároveň sú však len špekuláciami.
Komentár pripravil Matúš Pošvanc, Nadácia F.A.Hayeka.
