EuropskeNoviny.sk
SOFIA – Bulharské úrady v nedeľu oznámili, že zastavujú práce na plynovode, ktorý má prevážať ruský zemný plyn do Európy a obísť Ukrajinu. Bulharsko sa nevzdáva účasti na výstavbe plynovodu Južný prúd a projekt považuje za nezvratný.
Rozhodnutiu predchádzala kritika zo strany Európskej únie a USA. Bulharský minister vyjadril presvedčenie, že plynovod sa podarí vybudovať po vyriešení sporných otázok týkajúcich sa jeho prevádzky.
„Keď sa pozrieme na situáciu strategicky a bez emócií, projekt Južný prúd vyzerá ako nezvratný a dôležitý pre Európu aj Bulharsko,“ uviedol vo vyhlásení Stojnev.
Na najbližšom zasadnutí
Hovorca Kremľa Dmitrij Peškov uviedol, že Moskva krok Bulharska preskúma. Podľa ministerstva energetiky v Moskve chce ruská strana o problematike rokovať s európskym komisárom pre energetiku Güntherom Oettingerom.
Hovorkyňa Európskej komisie Sabine Bergerová krok Bulharska privítala a dodala, že o spoločnom postoji k projektu by mali rokovať lídri EÚ v rámci najbližšieho zasadnutia Európskej rady.
Externé rokovania
Washington vládu v Sofii varoval, že ak kontrakt na výstavbu bulharskej časti plynovodu získa ruská spoločnosť Stroitansgaz, môžu sankciám čeliť aj zúčastnené bulharské firmy. Bulharsko je najchudobnejší členský štát EÚ a krajina je takmer úplne závislá na dodávkach zemného plynu z Ruska.
Európska komisia v marci oznámila, že odkladá rokovania s ruským plynárenským gigantom Gazprom o plynovode Južný prúd, ktorý má obísť Ukrajinu a prepravovať ruský zemný plyn do Európy cez Balkán. Rokovania budú pokračovať na expertnej úrovni.
Plyn cez Čierne more
Gazprom zatiaľ nezískal výnimku z legislatívy EÚ o povinnosti vlastníckeho oddelenia výroby a distribúcie energií. Minulý týždeň komisia oficiálne vyzvala bulharskú vládu, aby zastavila práce na plynovode. Zdôvodnila to pretrvávajúcimi pochybnosťami o súlade projektu ruskej spoločnosti Gazprom s právom Európskej únie.
Plynovod Južný prúd má dopravovať zemný plyn cez Čierne more do južnej a strednej Európy. Buduje ho firma Gazprom s cieľom diverzifikovať prepravné trasy pri exporte zemného plynu.
Na výstavbe pozemnej časti plynovodu sa medzivládnymi dohodami zaviazali podieľať Bulharsko, Srbsko, Maďarsko, Grécko, Slovinsko, Chorvátsko a Rakúsko. Odhadované celkové náklady na projekt sú viac ako 15 miliárd eur. Od roku 2018 by mal plynovod prepravovať do Európy do 63 miliárd kubických metrov plynu.
Viac sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk.
