EuropskeNoviny.sk
Súčasné napätie na Ukrajine má dopad na ruskú ekonomiku, no ako upozorňuje hlavný ekonóm Coface Yves Zlotowski, pokles ekonomiky má aj hlbšie korene. Najväčšie riziko pre Rusko preto vidí v dlhodobej stagnácii a klesajúcich investíciách.
Zraniteľnosť vonkajšej finančnej situácie Ruska vidieť na zmene salda bežného účtu. Navonok sa táto pozícia zdá byť pevná, no zhoršuje sa. Súčasný ruský prebytok účtu sa už zredukoval z 5,1 % HDP na 1,6 % v roku 2013. „Vzhľadom na zníženie domácej spotreby a obmedzenia dovozu sa nedá očakávať, že bude pre tento rok prebytok vyšší ako 2 %,“ upozorňuje hlavný ekonóm Coface Yves Zlotowski o dopadoch súčasného napätia na Ukrajine a sankcií EÚ a USA na Rusko, ako aj celkového stavu ruskej ekonomiky.
Zníženie dlhodobého prebytku bežného účtu súvisí aj s intenzitou dopytu. Kríza v eurozóne, ktorá je hlavným odbytiskom napríklad pre ruský uhľovodíky, spôsobila čisté zníženie rastu vývozu (+1,5 % objemu v roku 2013 v porovnaní s vyše 4 % rastom v roku 2012). Vyšší rast dovozu ako vývozu za viac ako 5 rokov oslabuje dlhodobé výkony bežného účtu.
Výmenný kurz od začiatku roka tiež padol. Spočiatku išlo o reakciu na druhú vlnu oslabenia mien rozvíjajúcich sa krajín v dôsledku devalvácie argentínskeho pesa v januári 2014. „Následne však rubeľ zasiahla aj ukrajinská kríza a anexia Kremľa Ruskom. Od konca roka 2013 tak stratilo Rusko na rezervách takmer 47 miliárd. Desatinu z toho tvorili náklady na obranu výmenného kurzu,“ konštatuje Zlotowski. Ruská centrálna banka disponovala k augustu rezervami vo výške 423 miliárd dolárov, čo je ekvivalent importu za 9 mesiacov. Banka presadzuje rozšírenie koridoru výmenného kurzu, no práve zhoršenie situácie na Ukrajine spôsobilo, že k 1. septembru stál dolár 37,296 rubľa. Len v období od júna do septembra stratil 9,2 %.
„Čo je však veľmi dôležité, pozorujeme masívny odlev kapitálu zo súkromného sektora. Po odleve 48 miliárd dolárov v prvom kvartáli tohto roka sme videli za druhý kvartál odlev ďalších 26 miliárd dolárov. Časť z toho sú však náklady na obsluhu vonkajšieho dlhu, kde nemožno hovoriť o odleve kapitálu z dôvodu nedôvery rezidentov,“ konštatuje Zlotowski. Zaujímavé sú preto z tohto hľadiska aj historické dáta. Tie totiž podľa neho ukazujú už zintenzívnenie odlevu po kríze v rokoch 2008-2009, z čoho sa dá vyčítať skôr potvrdenie krízy dôvery domácich investorov, než vplyv politickej situácie. Tá totiž bola po roku 2009 oveľa stabilnejšia, než v 90. rokoch. No odlev kapitálu bol oveľa vyšší (v priemere 46 miliárd dolárov v rokoch 2009 až 2013 v porovnaní s 9 miliardami dolárov v rokoch 2004 až 2006). Tieto údaje tak ukazujú, že ide o štrukturálny problém. Trend tiež ilustruje krátkodobú stratégiu investorov, ktorí sa zdráhajú investovať do reálnej domácej ekonomiky. Hlavne pre to, že je tu slabá ochrana podnikateľského prostredia.
Pokiaľ ide o odvetné opatrenia, Rusko už na sankcie EÚ a USA reagovalo zákazom dovozu rôznych potravín. „Moskva by však mohla ešte prijať obmedzenia dovozu v odevno-textilnom sektore či v automobilovom sektore,“ upozorňuje hlavný ekonóm Coface.
Sankcie samotné, ako aj ich psychologické dopady, ešte viac zdôrazňujú problémy, ktoré existovali už na jar tohto roka – odlev kapitálu, obnovenie inflácie, destabilizácia výmenného kurzu či pokles investícií a zníženie spotreby. Napriek tomu prvé údaje za rok 2014 ukazujú relatívnu odolnosť. „Sme napríklad ďaleko od následkov, ktoré spôsobil pád Lehman Brothers, kedy sa rast HDP prepadol na -8%. Aj preto je možné, že Rusko dosiahne istú odolnosť v spotrebe a priemyselnej výrobe, aj vďaka štátnej podpore. Napríklad cez opatrenia na zvyšovanie platov vo verejnom sektore a obnovu zákaziek v obrannom priemysle. Indexácia platov a dôchodkov vo verejnom sektore tak ochráni časť populácie pred inflačnými dôsledkami dopadov sankcií,“ dodáva.
Pokiaľ ide o politický scenár a možnú ďalšiu odvetu za sankcie EÚ a USA, je ťažké ich predikovať. S prichádzajúcou zimou by Rusko napríklad mohlo znížiť dodávky plynu, na ktorých je východná Európa veľmi závislá. Pobaltské krajiny sú napríklad závislé na 100 %, Maďarsko, Slovensko a Bulharsko na 80 % a Poľsko či Česko na 50 %. Rusko môže dokonca potrestať „nestrategických“ partnerov aj zdvihnutím ceny plynu.
„Rusko však môže tiež zamrznúť aktíva nerezidentov v ruských bankách. Veľkému riziku sú vystavené európske banky. Podľa údajov Banky pre medzinárodné platby (BIS) sú medzi bankami najviac vystavenými riziku v prvej trojke francúzske, talianske a americké banky, za ktorými nasledujú nemecké,“ dodáva Yves Zlotowski, hlavný ekonóm Coface.
