EuropskeNoviny.sk
Skupina na vysokej úrovni začala svoju činnosť v roku 2012 s cieľom riešiť najpálčivejšie problémy v oblasti vysokoškolského vzdelávania v Európe. V prvom roku skupina vypracovala odporúčania určené inštitúciám vysokoškolského vzdelávania, členským štátom a Európskej komisii o tom, ako zlepšiť kvalitu výučby a učenia v európskom vysokoškolskom vzdelávaní.
Skupina Európskej únie na vysokej úrovni pre modernizáciu vysokoškolského vzdelávania dnes zverejnila svoju správu o „nových spôsoboch učenia a výučby na univerzitách“. Skupina, ktorej predsedá bývalá prezidentka Írska Mary McAleesová, vydáva 15 odporúčaní (príloha 1), v ktorých sa zdôrazňuje potreba lepšieho zamerania zdrojov na podporu rozvoja a využívania pružnejších digitálnych metód učenia a výučby vo vysokoškolskom vzdelávaní.
Androulla Vassiliouová, európska komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež, dnes uvítala správu skupiny slovami: „Európa stojí pred výzvou zvládať väčší počet študentov a ich väčšiu rozmanitosť a zlepšiť kvalitu učenia a výučby. Skupina Mary McAleeseovej stanovila realistické a praktické kroky, ktoré môžu orgány EÚ a vnútroštátne orgány prijať v záujme lepšieho využívania technológií v procese učenia a výučby s cieľom reagovať na uvedené potreby. Nesmierne ma teší, že vykonávanie odporúčaní skupiny bude možné podporovať prostredníctvom nového programu Erasmus +, ktorý som spustila v januári.“
Mary McAleesová, ktorá na stretnutí s komisárkou Vassiliouovou predstavila zistenia uvedené v správe, dodala: „Vynikajúce príklady osvedčených postupov, s ktorými sa skupina oboznámila počas svojej činnosti, na mňa urobili dojem. Tieto príklady dokazujú, že ak chceme maximalizovať potenciál týchto nových spôsobov učenia a výučby, je dôležité mať nielen odhodlaných jednotlivcov v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania, ale tiež motivované a vizionárske vlády, ktoré ich podporujú. Hoci Európa začala robiť pokroky, ešte stále zaostávame za USA, pokiaľ ide o používanie nových technológií na našich univerzitách a vysokých školách. Mali by sme využívať naše silné stránky, napríklad široké využívanie kreditov v rámci ECTS1 s cieľom zabezpečiť, aby bolo digitálne vzdelávanie v Európe uznávané a akreditované a aby sa zaručila jeho kvalita.“
Vzdelávacie zdroje z celého sveta sa v čoraz väčšej miere stávajú voľne dostupnými a interaktívnejšími a idú nad rámec obyčajných online prednášok. Digitálne učenie a výučbu je možné lepšie prispôsobiť potrebám jednotlivých študentov a pokrok vo vzdelávacej analytike profesorom umožňuje poskytnúť študentom rýchlejšiu spätnú väzbu, pokiaľ ide o ich výsledky a identifikáciu oblastí, ktorým je potrebné venovať väčšiu pozornosť.
Vyučovacie metódy využívajúce digitálne prostriedky sa začínajú integrovať do denného i online štúdia a mnoho európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania využíva nové príležitosti, ktoré ponúka technológia. Príliš často však takýto vývoj podporuje len niekoľko nadšených zamestnancov, pričom v rámci inštitúcií alebo v jednotlivých krajinách nedochádza k jeho koherentnému strategickému využitiu.
Na základe dôkladnej analýzy súčasnej situácie a osvedčených postupov v rámci EÚ a mimo nej skupina na vysokej úrovni určila spôsoby na podporu zavádzania nových metód vzdelávania založeného na technológiách. Aj keď skupina pripúšťa, že hlavnými aktérmi v snahe o navodenie zmeny sú samotné inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, zdôraznila, že verejné orgány sú zodpovedné za vytvorenie takého prostredia, ktoré by poskytlo priaznivé podmienky pre zmenu.
