Utečenecká kríza: Európska komisia podniká rázne kroky

V súlade s európskou migračnou agendou z mája Európska komisia predkladá komplexný balík návrhov na pomoc pri riešení utečeneckej krízy, ktorej čelia členské štáty EÚ a susedné krajiny, vrátane riešenia základných príčin, prečo ľudia hľadajú útočisko v Európe. Nový súbor opatrení zmierni tlak na najviac postihnuté členské štáty – najmä Grécko, Taliansko a Maďarsko – a to návrhom napremiestnenie 120 000 ľudí, ktorí skutočne potrebujú medzinárodnú ochranu, do iných členských štátov EÚ. Tento počet bude nad rámec 40 000 osôb, ktoré Komisia v máji navrhla premiestniť z Grécka a Talianska a v súvislosti s ktorými ešte treba prijať rozhodnutie Rady. Opatrenia pomôžu aj tým členským štátom, ktoré čelia rastúcemu počtu žiadostí o azyl, pretože umožnia rýchlejšie posúdenie žiadostí o azyl prostredníctvom spoločného európskeho zoznamu bezpečných krajín pôvodu. Komisia načrtla hlavné opatrenia nazvýšenie účinnosti politiky návratu a navrhla trustový fond vo výške 1,8 miliardy EUR na pomoc pri riešení základných príčin migrácie v Afrike. Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť nakoniec takisto riešia „vonkajší rozmer“ utečeneckej krízy.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyhlásil: „My, Európania, by sme mali vedieť, prečo je poskytnutie útočiska a dodržiavanie základného práva na azyl také dôležité a nikdy by sme na to nemali zabudnúť. Je načase, aby sme začali klásť základy skutočne európskej migračnej politiky, ako sme požadovali už v máji. Opatrenia, ktoré navrhujeme, zabezpečia, aby ľudia, ktorí skutočne potrebujú medzinárodnú ochranu, boli premiestnení okamžite po príchode – a to nielen teraz, ale aj v prípade akýchkoľvek kríz v budúcnosti. Ak bolo niekedy potrebné prejaviť solidaritu Európy, tak práve počas utečeneckej krízy. Teraz je čas ukázať kolektívnu odvahu a odoslať túto odpoveď Európy.“

S cieľom reagovať na súčasnú utečeneckú krízu a pripraviť sa na budúce výzvy predložila Európska komisia tieto konkrétne opatrenia:

1. Návrh na núdzové premiestnenie 120 000 utečencov z Grécka, Maďarska a Talianska: V dôsledku prudkého nárastu počtu neregulárnych prekročení hraníc v strednej a východnej časti Stredozemia, ale aj na západobalkánskej trase počas posledných mesiacov, je nevyhnutné prijať naliehavé opatrenia. Komisia navrhuje premiestniť 120 000 ľudí, ktorí skutočne potrebujú medzinárodnú ochranu, z Talianska (15 600), Grécka (50 400) a Maďarska (54 000). Premiestnenie sa vykoná podľa povinného rozdeľovacieho kľúča, na základe objektívnych a merateľných kritérií (40 % bude tvoriť veľkosť populácie, 40 % HDP, 10 % priemerný počet predchádzajúcich žiadostí o azyl, 10 % miera nezamestnanosti). Uvedené kritériá sa vzťahujú na štátnu príslušnosť uchádzačov s priemernou mierou uznávania potreby medzinárodnej ochrany na úrovni minimálne 75 %[1]. Tento návrh je nad rámec návrhu Komisie z mája na premiestnenie 40 000 ľudí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, z Talianska a Grécka do iných členských štátov EÚ, čím sa celkový navrhovaný počet zvýšil na 160 000 osôb. Náklady na premiestnenie budú doplnené o 780 miliónov EUR z rozpočtu EÚ na podporu pre zúčastnené členské štáty vrátane predbežného financovania vo výške 50 % na zabezpečenie, aby verejné správy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni mali prostriedky na to, aby mohli konať veľmi rýchlo.
   Dočasná doložka o solidarite: Ak sa z odôvodnených a objektívnych príčin, ako napríklad prírodná katastrofa, členský štát dočasne nemôže v plnej miere alebo čiastočne zúčastňovať na rozhodnutí o premiestnení, bude musieť poskytnúť finančný príspevok do rozpočtu EÚ vo výške 0,002 % svojho HDP. Európska Komisia bude analyzovať príčiny, ktoré oznámila krajina, a rozhodne o tom, či sú dostatočné na odôvodnenie neúčasti krajiny v systéme maximálne na 12 mesiacov, alebo nie. V prípade čiastočnej účasti na premiestnení sa suma úmerne zníži.
2. Stály mechanizmus premiestnenia pre všetky členské štáty: Ako bolo oznámené v európskej migračnej agende, Komisia navrhuje štruktúrovaný mechanizmus solidarity, ktorý môže Komisia kedykoľvek aktivovať s cieľom pomôcť ktorémukoľvek členskému štátu EÚ, ktorý sa ocitol v krízovej situácii a ktorého azylový systém je v dôsledku rozsiahleho a neúmerného prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín vystavený mimoriadnemu tlaku. Takéto budúce núdzové situácie by Komisia určovala na základe počtu žiadostí o azyl na obyvateľa za posledných 6 mesiacov, ako aj na základe počtu odhalených neregulárnych prekročení hraníc za posledných 6 mesiacov. Rovnaké objektívne a overiteľné kritériá rozdeľovania sa budú uplatňovať v návrhoch na núdzové premiestnenie. V rámci stáleho mechanizmu sa budú zohľadňovať aj potreby žiadateľov o azyl, ich rodinná situácia a zručnosti. Dočasná doložka o solidarite sa bude uplatňovať aj tu.
3. Spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu: V nadväznosti na európsku migračnú agendu a závery Európskej rady z 25. – 26. júna Európska komisia navrhuje prijať nariadenie s cieľom zostaviť spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu. Takýto európsky zoznam umožní rýchlejšie posúdenie jednotlivých žiadostí o azyl od uchádzačov pochádzajúcich z krajín, ktoré sa považujú za bezpečné v celej EÚ a ich rýchlejší návrat, ak sa individuálnym posúdením žiadostí nepotvrdí právo na azyl. V nadväznosti na diskusie a súčasné praktiky členských štátov Komisia navrhuje pridať Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Kosovo, Čiernu Horu, Srbsko a Turecko do európskeho zoznamu bezpečných krajín pôvodu. Tieto krajiny spĺňajú spoločné kritériá smernice o azylových konaniach 2013/32 týkajúce sa krajín, ktoré sa považujú bezpečné; sú zmluvnými stranami dôležitých medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv a väčšinu z nich označila Európska rada za kandidátske krajiny, ktoré spĺňajú takzvané „kodanské kritériá“ (zaručujúce demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín). Ďalšie krajiny sa môžu do zoznamu pridať v budúcnosti po dôkladnom posúdení zo strany Európskej komisie.
4. Zvýšenie účinnosti politiky návratu: S cieľom zlepšiť politiky návratu členských štátov vydala Komisia spoločnú príručku o návratea akčný plán EÚ v oblasti návratu. Komisia predložila akčný plán EÚ v oblasti návratu, v ktorom sa vymedzujú okamžité a strednodobé opatrenia, ktoré majú členské štáty prijať na podporu dobrovoľného návratu, uľahčenie vykonávania smernice o návrate, zlepšenie výmeny informácií, posilnenie úlohy a mandátu agentúry Frontex v oblasti operácií návratu a na vytvorenie integrovaného systému riadenia návratu. Komisia súčasne prijala príručku o návrate, ktorá príslušným vnútroštátnym orgánom ponúka praktické pokyny týkajúce sa návratu tých migrantov, ktorí nemajú právo na pobyt v Európskej únii. Táto príručka bude slúžiť ako hlavný nástroj odbornej prípravy v oblasti noriem a postupov pre odborníkov, ktorí uplatňujú smernicu o návrate 2008/115.
5. Oznámenie o pravidlách verejného obstarávania týkajúcich sa podporných opatrení pre utečencov: Členské štáty musia primerane a rýchlo uspokojiť najnaliehavejšie potreby žiadateľov o azyl, a to ubytovanie, dodávky potravín a služby. Oznámenie pre vnútroštátne, regionálne a miestne orgány obsahuje usmernenie o tom, akým spôsobom sa má zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov EÚ pri obstarávaní uvedených služieb jednoduchým, rýchlym a nebyrokratickým spôsobom.
6. Riešenie vonkajšieho rozmeru utečeneckej krízy: Vonkajší rozmer je kľúčovým prvkom v úsilí o riešenie tejto krízy. Obnovené úsilie je určené na podporu diplomatických iniciatív a nájdenie politického riešenia konfliktov v Sýrii, Iraku a Líbyi. EÚ poskytuje pomoc obyvateľstvu v Sýrii – najmä vnútorne vysídleným osobám – a finančnú podporu susedným krajinám, ktoré prijímajú najvyšší počet utečencov zo Sýrie, ako je Jordánsko, Libanon a Turecko. Doteraz sa na tento účel mobilizovalo 3,9 miliardy EUR. Boj proti organizovanému zločinu zodpovednému za prevádzanie migrantov je ďalšou prioritou, a to najmä spustením námornej operácie EUNAVFOR MED. V rámci našej spolupráce s tretími krajinami bolo podpísaných aj približne 17 dohôd o readmisii a 7 dohôd o partnerstvách v oblasti mobility. EÚ prehĺbi aj existujúce dialógy na vysokej úrovni o migrácii s kľúčovými partnermi – napríklad rabatský a chartúmsky proces s africkými krajinami a budapeštiansky proces s východnou a strednou Áziou, ako aj nadchádzajúca konferencia začiatkom októbra a samit vo Valette 11. – 12. novembra.
7. Trustový fond pre Afriku: Európska komisia pridelila sumu 1,8 miliardy EUR z finančných prostriedkov EÚ na zriadenie „núdzového trustového fondu pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie v Afrike“. Jeho cieľom je zlepšiť stabilitu a riešiť základné príčiny neregulárnych migračných tokov v regiónoch Sahelu, Čadského jazera, Afrického rohu a severnej Afriky. Prostredníctvom fondu sa bude podporovať rozvoj lepších sociálno-ekonomických príležitostí a politík na riadenie migrácie v uvedených regiónoch. Európska komisia očakáva, že členské štáty takisto priložia ruku k dielu a podporia naše snahy. Napríklad Španielsko už svoju účasť potvrdilo.

Druhou stranou preukazovania solidarity s členskými štátmi prednej línie je aj to, že každý musí prejaviť zodpovednosť pri uplatňovaní spoločných pravidiel EÚ. Na tento účel Komisia tento týždeň takisto zintenzívnila konanie vo veci porušenia právnych predpisov, ak je to potrebné na presadzovanie pravidiel a v členských štátoch prednej línie zavádza prístup „problémovej oblasti“ s cieľom pomôcť im pri uplatňovaní spoločných azylových pravidiel EÚ.

Ďalšie kroky:

Mimoriadne stretnutie Rady pre vnútorné veci na tému migrácie, ktoré sa uskutoční 14. septembra, bude pre členské štáty ďalšou príležitosťou na diskusiu a prijatie legislatívnych návrhov Komisie. Núdzový mechanizmus premiestnenia, ktorý predložila Komisia v máji a septembri, musí prijať Rada (hlasovanie kvalifikovanou väčšinou) po porade s Európskym parlamentom, zatiaľ čo stály mechanizmus solidarity a európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu má spoločne prijať Európsky parlament a Rada (riadnym legislatívnym postupom). Návrh na trustový fond je predložený členským štátom s cieľom dokončiť potrebné postupy včas pred samitom v novembri vo Vallette, kde sa EÚ stretne s kľúčovými africkými krajinami, aby prerokovali otázky migrácie a utečeneckej krízy.