Z provizórneho utečeneckého tábora v gréckej pohraničnej obci Idomeni už evakuovali všetkých migrantov. Podľa slov Pétera Niedermüllera, poslanca, ktorý viedol delegáciu Výboru pre občianske slobody, bol tábor neúnosnou situáciou ľudí, korí utekali pred vojnou a prenasledovaním. V tábore pri hraniciach s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko žilo takmer 10 000 ľudí, pričom 40% tvorili deti. Čakali tu dva mesiace, vtedy sa hranice zatvorili.
Péter Niedermüller, zo skupiny Progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, poukazoval na to, že ľudia v tábore žili v neľudských podmienkach. Apeloval na pokusy lepšieho riešenia, ktoré je pre poslancov Parlamentu politickou a morálnou zodpovednosťou. Po návšteve tábora hovoril o prevládajúcich emóciách a napätí voči Európskej únii. Tvrdil, že ľudia sú skeptickí, pretože po 20 marci neexistuje pre nich možnosť, ako sa z Idomeni dostať do Európy.
Výjavy i vypočuté pripomienky sa prenesú do nasledujúcich diskusií o reforme dublinského dohovoru o azyle a o dohode EÚ – Turecka, ktorá aktívne platí od 20. marca. Dublinská dohoda stanovuje kritériá, na základe ktorých daná krajina, ktorá ja na to určená preskúma žiadosti o azyl. Tým zabráni podávaniu viacnásobných účelových žiadostí o udelenie o azyl vo viacerých členských štátoch EÚ. Dohodu Európskej únie s Tureckom kritizujú mimovládne a medzinárodné organizácie, najviac kritickí sú však migranti.
Od podpisu dohody s Tureckom sa počet pokusov aj úspešných presunov do Grécka znížil – z 1600 vo februári na asi 100 v marci. To môže tešiť grécku vládu, keďže sa zmierni tlak na ich systém. Zároveň aj preto, že menej ľudí zahynie pri pokuse o cestu do ich krajiny.
Migrantov z Idomeni presťahovali do oficiálnych táborov na severe Grécka. Iná časť sa údajne samostatne presunula k príbuzným, ktorí sa nachádzajú v táboroch na juhu Grécka. Niektorí migranti sa pokúsili založiť nové provizórne tábory v blízkosti pôvodného tábora.