Takmer dve pätiny Slovákov nie sú schopné čeliť neočakávaným finančným výdavkom

Z dlhodobého hľadiska viac ako tretina slovenských domácností žije takpovediac od výplaty k výplate. To je síce lepšie ako žiť na dlh alebo siahať na úspory, no ani zďaleka nie ideálne. Vo všeobecnosti platí, že zo svojho príjmu by sme si mali dokázať odložiť aspoň 10 %. „Mnohokrát sa totiž môže vyskytnúť neočakávaný problém, ktorého riešenie si vyžaduje dodatočné výdavky a dostaneme sa tak do komplikovanej situácie. Na základe údajov Eurostatu sa preto pozrieme na to, ako sa Slovákom a ostatným Európanom darí čeliť neočakávaným finančným výdavkom a tiež na to, ktoré typy domácností sú najviac ohrozené,“ uviedol analytický tím Poštovej banky.

Slovensko v tomto smere za európskym priemerom nezaostáva. Dokonca ho, aj keď len nepatrne, pokorilo. Napriek tomu výsledok nie je veľmi lichotivý. Až takmer dve pätiny Slovákov nie sú schopné čeliť neočakávaným finančným výdavkom. Ocitli sme sa tak v strede európskeho rebríčka. Lepšie ako my je na tom 13 krajín únie. Asi málokoho prekvapí, že situácia je lepšia smerom na západ a sever Európy. Nečakané výdavky dokážu prekvapiť len každého šiesteho Švéda alebo o niečo viac ako pätinu Rakúšanov či Holanďanov. Závidieť teda máme čo susednému Rakúsku. Aj to je dôvod, pre ktorý zvyknú našinci vyhľadávať túto krajinu kvôli pracovným príležitostiam. Z okolitých štátov je na tom ale o niečo lepšie aj Česko. Ani u našich českých „bratov“ to však nie je najružovejšie. Neočakávaným finančným výdavkom tam nedokáže čeliť viac než tretina obyvateľov.  

Situácia je výrazne odlišná u našich južných susedov. Práve Maďarsko je v rámci celej európskej „dvadsaťosmičky“ krajinou s najvyšším podielom ľudí neschopných čeliť neplánovaným výdavkom. Takýmto spôsobom tam sú ohrozené až takmer tri štvrtiny obyvateľov. Rovnakému problému sú ale vystavení napríklad aj šiesti z desiatich Cyperčanov a Lotyšov. Aj Poliaci, s podielom o niečo vyšším ako 42 %, sú na tom o niečo horšie ako našinci.

A čo hovorí pohľad na jednotlivé typy domácností? Nie je veľkým prekvapením, že najohrozenejšou skupinou našincov sú slobodní rodičia so závislými deťmi. Neočakávaným výdavkom totiž nedokážu čeliť až dve tretiny z nich. Nasledujú seniori nad 65 rokov a single ľudia, spomedzi ktorých má problémy s nepredvídanými výdavkami až viac než polovica. Práve tí sú totiž odkázaní len na jeden príjem, z ktorého musia často živiť viaceré osoby, resp. v prípade seniorov na dôchodok, ktorý je málokedy postačujúci. Aj v Európe ako takej sú najrizikovejšou skupinou slobodní rodičia, ktorých podiel [68 %] je ešte mierne vyšší ako u nás. Medzi ohrozené skupiny Európanov ďalej patria single ľudia a seniori. Tí sú ale na tom lepšie ako slobodní Slováci a slovenskí dôchodcovia, nakoľko neplánovaným výdavkom nevedia čeliť viac než dve pätiny z nich a v prípade našincov je to až vyše polovica.

„Najistejšiu“ situáciu majú domácnosti bez závislých detí. Na Slovensku, ale aj v Európskej únii ako takej, nedokáže čeliť neočakávaným finančným výdavkom „len“ zhruba tretina z nich. To, že sú najmenej ohrozenou skupinou by sa mohlo zdať ako samozrejmosť, nakoľko príjem im ostáva len pre seba a nie je nutné z neho živiť zväčša maloleté deti. Napríklad v Bulharsku, Slovinsku, ale aj v Poľsku toto tvrdenie neplatí. V spomenutých krajinách totiž nájdeme paradoxne väčší podiel domácností bez závislých detí, ktoré nedokážu čeliť neočakávaným výdavkom, ako tých so závislými deťmi.