V dňoch 20.-24. februára zavítala päťčlenná delegácia europoslancov pod vedením Neoklisa Sylikiotisa do Jeruzalema a Predjordánska. Riešenie v podobe dvoch štátov je podľa nich na kritickom bode a EÚ i jej členské štáty by mali uznať palestínsku štátnosť. Poslanci nedávno diskutovali o rozhodnutí izraelskej vlády retroaktívne legalizovať osady vystavané na palestínskom území.
Poslanci sa počas svojej cesty do Jeruzalema a Predjordánska stretli s predstaviteľmi palestínskych úradov, zástupcami miestnych komunít, ktorým hrozí vyhostenie a organizáciami, ktoré bojujú proti rozpínavosti Izraela. Tento rok v júni uplynie už 50 rokov odvtedy, čo Izrael začal okupovať západný breh Jordánu.
Šéf parlamentnej delegácie, Cyperčan Neoklis Sylikiotis (GUE/NGL) kritizoval nedávne rozhodnutie Izraela vybudovať na západnom brehu Jordánu ďalších 3000 domov a retroaktívne legalizovať už existujúce osady. Podľa neho to predstavuje „ďalšie porušenie práva Palestíncov na ich sebaurčenie.“
Osady
Poslanci navštívili aj izraelský vojenský súd v meste Ofer, utečenecký tábor Aida v Izraeli i komunitu beduínov Khan al-Ahmar, ktorej hrozí, že ju izraelské úrady vyženú. Len v roku 2016 bolo až 6088 Palestínčanov postihnutých izraelskými demoláciami v niektorých častiach Predjordánska.
Počas mítingov s predstaviteľmi palestínskych úradov poslanci apelovali, aby sa implementovala nová dohoda z januára o palestínskej jednotnosti. Izraelské úrady im však neodvolili vstúpiť na územie Gazy.
Riešenie v podobe dvoch štátov stále v nedohľadne
Nedávny vývoj na Blízkom východe a retroaktívna legalizácia izraelských osád boli aj na programe plenárneho zasadnutia. Maltský minister Ian borg, ktorý vystúpil v mene maltského predsedníctva zdôraznil, že Európska únia je za to, aby sa dospelo k riešeniu v podobe dvoch štátov.
Legalizáciu osád odsúdila aj belgická poslankyňa zo skupiny ALDE Hilde Vautmans. Dvojštátne riešenie sa podľa nej „čoraz viac odďaľuje.“
Victor Boştinaru (S&D, RO) vyzval poslancov k tomu, aby predsa len neprestávali veriť v mierový proces. “Riešenie v podobe dvoch štátov a vzájomné uznanie hraníc z roku 1967, vrátane výmeny pozemkov a Jeruzalema ako hlavného mesta oboch štátov, ostáva jedinou nádejou pre mier,“ povedal.
Jeho rodák a podpredseda podvýboru pre ľudské práva Crisian Dan Preda (EPP) nabádal poslancov k tomu, aby sa nesústreďovali len na osady. „Je to veľmi komplexná a mnohostranná situácia. Sú tu aj otázky bezpečnosti, hraníc, Jeruzalema, utečencov a ďalšie iné. Ak sa budeme sústreďovať len na jeden aspekt konfliktu, odcudzíme sa tým Izraelu, ktorý je naším dôležitým partnerom a jedinou demokraciu v regióne,“ poznamenal.
Podpredseda delegácie pre vzťahy s Izraelom Bas Belder (ECR, NL) kritizoval EÚ za pretrvávajúcu patovú situáciu v regióne. Podľa neho je veľkou chybou, ak považujeme za záväznú hranicu, ktorá bola dohodnutá počas dočasného prímeria.
Francúzsky poslanec Pascal Durand (Zelení/ESA) ostatným diskutujúcim pripomenul, že EÚ neuznáva izraelskú suverenitu v Golanských výšinách, pásme Gazy a na západnom brehu Jordánu, vrátane východného Jeruzalemu. Zároveň poľutoval, že v EÚ nedodržiavame pravidlá na označovanie výrobkov dovážaných z ilegálnych izraelských osád.