Radikalizmus a extrémizmus má viacero nástrah, o ktorých sa nehovorí

„My sme sa rozhodli nebojovať, ale naopak – nútiť ľudí rozmýšľať, to znamená diskutovať a poukazovať na to, čo všetko prináša extrémizmus a radikalizmus.“

Monika Ščevovichová, autorka projektu Poznaj svoju minulosť a nezabudni!

Bratislava, 23. február 2017 – „V našej spoločnosti vidíme značné prejavy extrémizmu a je potrebné proti nim niečo robiť. Dávam verejný prísľub, že budem naďalej nápomocný v tom, aby sme ukázali mladým ľuďom, aké nebezpečné sú prejavy extrémizmu a do akých dôsledkov vedú.“ Minister školstva Peter Plavčan tak vyjadril podporu projektu Poznaj svoju minulosť a nezabudni! na premiére dokumentu a vernisáži fotografií s rovnomenným názvom v priestoroch Národnej rady SR.

„Čoraz častejšie sme svedkami nenávistných prejavov aj voči ľuďom so zdravotným postihnutím. Na sociálnych sieťach dokonca ženy píšu o tom, ako by bolo potrebné pozabíjať postihnuté deti ešte počas tehotenstva…Toto sú neprijateľné postoje a musíme sa im postaviť. Som rada, že výstava fotografií mladých Slovákov so zdravotným postihnutím z ich návštevy koncentračného tábora v Osvienčime bude istý čas prítomná aj v Národnej rade, lebo aj tu čoraz častejšie zaznievajú nenávistné prejavy. Ak by pohla svedomím aspoň niektorých poslancov, bol by to veľký úspech,“ hovorí europoslankyňa Jana Žitňanská.

Cieľom projektu je poukázať na hrozbu vyplývajúcu z ignorovania hrôz holokaustu, na možné dôsledky rastúceho extrémizmu a radikalizmu. Mladí hendikepovaní ľudia navštívili v rámci projektu Múzeum bývalého nacistického vyhladzovacieho tábora v poľskom Osvienčime. Vernisáž fotografií z tejto návštevy a dokument s názvom Nehodní žitia? autorky Veroniky Homolovej Tóthovej je pokračovaním besedy na túto tému, ktorou bol projekt predstavený verejnosti. Snahou europoslankyne Jany Žitňanskej je priblížiť slovenský projekt i v europarlamente, nakoľko extrémizmus a radikalizmus je živý aj v ostatných krajinách Európy.

Čo hovoria na nárast extrémizmu a radikalizmu samotní hendikepovaní?  „My sme sa rozhodli nebojovať, ale naopak – nútiť ľudí rozmýšľať, to znamená diskutovať a poukazovať na to, čo všetko prináša extrémizmus a radikalizmus. Jednou stránkou je že extrémizmus neuznáva minoritné skupiny. Nemám na mysli utečencov, gayov, lesby alebo Rómov. Minoritnou skupinou sú aj zdravotne postihnutí. Dokument, ktorý je na svete, poukázal na to, že práve hendikepovaní ľudia slúžili nacistom ako pokusné králiky, vyskúšali si na nich hromadné zabíjanie. Radikalizmus a extrémizmus má viacero nástrah, o ktorých sa nehovorí. Preto by som si dovolila touto cestou apelovať práve na predstaviteľov našej slovenskej exekutívy – poďme verejne diskutovať a poukazovať práve na nástrahy extrémizmu a radikalizmu,“ povedala Monika Ščevovichová, autorka projektu.

Podľa Petra Salnera, etnológa Slovenskej akadémie vied, je veľmi dôležité pripomínať si minulosť práve preto, pretože ona sama má schopnosť, že sa opakuje. „Momentálne sa dostávame do situácie, že niektoré názory sa podobajú tým, ktoré boli pred sedemdesiatimi -osemdesiatimi rokmi, ozývajú sa hlasno, jednoducho existujú. Mnohí tí, ktorí tieto názory hlásajú si neuvedomujú, kam to smeruje. Práve preto je veľmi dôležité tieto veci pripomínať, opakovať, nezabúdať na ne. Či existuje podobnosť minulosti so súčasnosťou? Zvuková paralela určite, dúfam, že paralela skutkov nie.“

Ambasádorom projektu je spevák Robo Mikla, ktorý pomôže v rámci spoločných diskusií, priblížiť tému hrozieb extrémizmu a radikalizmu práve mladým ľuďom. Ak poznamenal projektový manažér Marek Machata, je výborné, že debaty, diskusie sú v móde, a hlavne mladí chcú rozprávať aj o témach, ktoré boli v minulosti, no dnes sú rovnako stále živé. Tento projekt im dáva priestor na myšlienky, názory aj skutky.“

Autorom projektu je bývalá investigatívna novinárka Monika Ščevovichová, ktorá po autonehode v roku 2008 skončila na invalidnom vozíku. „Nápad pustiť sa do tohto projektu vznikol vďaka pánovi ministrovi Petrovi Plavčanovi, ktorý v júni v parlamente v rámci programového vyhlásenia vlády hovoril o tom, že sa stredoškoláci začnú oboznamovať s minulosťou a budú chodiť na exkurzie do koncentračných táborov.

Môj život zmenila ťažká autonehoda a stala som sa zdravotne postihnutou a cez túto prizmu vnímam okolitý svet. Povedala som, si fajn, to sú zdravé deti, ale čo tie zdravotne znevýhodnené, mladí ľudia, zaujíma ich táto téma? Stretla som sa so zdravotne znevýhodnenými vzdelanými ľuďmi, ktorých táto téma nielen že zaujala, ale dokázali o nej živo diskutovať v súvislostiach, čo ma ako bývalú ivestigatívnu novinárku príjemne prekvapilo. Dokonca prejavili záujem, že poďme sa pozrieť do Osvienčimu a poďme sa konfrontovať s minulosťou, to bol vlastne ten prvý podnet, prečo to celé vzniklo.“