Jean-Claude Juncker: Nechcem v Európe novú železnú oponu

Závery marcového zasadnutia Európskej rady a Rímska deklarácia o budúcnosti EÚ boli hlavnými témami rozpravy, na ktorej sa zúčastnili predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, predseda Európskej rady Donald Tusk, podpredseda maltskej vlády Louis Grech a taliansky premiér Paolo Gentiloni.

Predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani v úvodom prejave vyhlásil, že šesťdesiate výročie Rímskych zmlúv je „príležitosťou priblížiť Európu jej občanom a propagovať naše hodnoty vo svete. „Teraz viac ako inokedy potrebujeme jednotu. Musíme zmeniť, v žiadnom prípade však nie oslabiť, EÚ,‟ uviedol.

Predseda Európskej rady Donald Tusk v súvislosti s budúcnosťou Únie vyhlásil: „Pokiaľ chcete ísť rýchlo, choďte sami, pokiaľ chcete zájsť ďalej, choďte spoločne.‟ V rámci rokovaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ sa Donald Tusk podľa vlastných slov bude usilovať dosiahnuť politickú jednotu dvadsiatich siedmich členských štátov a udržať blízke a priateľské vzťahy s Londýnom. „Dvere pre našich britských priateľov ostanú vždy otvorené,‟ vyhlásil. Zároveň však odmietol „tvrdenia vo forme hrozieb, že nedosiahnutie dohody by bolo zlé pre EÚ. Bolo by to zlé pre obe strany,‟ uviedol. Donald Tusk tiež v súvislosti s vyhláseniami tureckého prezidenta vyjadril solidaritu Holandsku, ktoré je podľa neho „miestom slobody a demokracie.‟

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker označil verbálne útoky tureckých predstaviteľov na Holandsko za „absolútne neprijateľné.‟ Poznamenal tiež, že práve tí, ktorí za týmito útokmi stoja, vzďaľujú Turecko od Európskej únie.

Jeana-Clauda Junckera tiež varoval pred zužovaním diskusie o budúcnosti Európy na scenár jej dvojrýchlostného napredovania. „Nechcem v Európe novú železnú oponu,‟ vyhlásil. Nová obchodná politika Spojených štátov je podľa šéfa Komisie príležitosťou pre EÚ stať sa nový svetovým lídrom viacstranného voľného obchodu. Zdôraznil však, že do obchodných rokovaní musia byť zapojení aj sociálni partneri a občianska spoločnosť.

Ak sa nám nepodarí znížiť nezamestnanosť, ak ponecháme krajiny EÚ v prvej línii migračnej krízy samotné, ak podľahneme nacionalizmu a nezastaneme sa tých najslabších, potom Európskej únii občania dôverovať nebudú, vyhlásil taliansky premiér Paolo Gentiloni. V súvislosti s dvojrýchlostnou Úniou predseda talianskej vlády predstavil vlastnú víziu: „Nie dvom Európam, veľkej a malej, východnej a západnej ale áno takej, v ktorej má každá krajina vlastné ambície a môže sa rozhodnúť pridať v ktoromkoľvek momente, teraz alebo neskôr, pričom všetci sú zapojení do spoločného projektu.‟

Dnešné časy si vyžadujú rozhodné konanie lídrov EÚ a členských štátov, vyhlásil podpredseda maltskej vlády Louis Grech, ktorý vystúpil v mene predsedníctva v Rade (ministrov) EÚ. EÚ podľa neho nesmie podľahnúť negatívnemu mysleniu. Na Rímsku deklaráciu musia nadväzovať konkrétne kroky, zdôraznil podpredseda maltskej vlády a dodal, že nesmú vzniknúť „žiadni občania druhej triedy, žiadne horúcou ihlou šité rýchle riešenia, žiadne bezmyšlienkovité reakcie.‟

Manfred Weber (EPP, DE) uviedol: „Musíme zaistiť, aby sa ľudia v Európe nepozerali na Štrasburg a Brusel ako na vonkajších aktérov, ktorí im niečo vnucujú, zatiaľ čo národní politici pripisujú spoločne dosiahnuté úspechy na vrub členským štátom. Musia prijať zodpovednosť. Vysvetliť doma, prečo a za čo hlasovali na úrovni EÚ.‟ V súvislosti s Tureckom predseda EPP uviedol, že plné členstvo krajiny v EÚ „nie je v blízkej budúcnosti predstaviteľné.‟

„Viacrýchlostná Európa sa v súčasnosti stáva obľúbeným slovným spojením, viacrýchlostná Európa je však iba metóda, nie stratégia,‟ uviedol líder S&D Gianni Pittella (IT). „Dnes nie je problémom Európy rýchlosť, ale smer. Pre Európu potrebujeme nový smer, ktorý povedie k silnejšiemu sociálnemu pilieru a robustnej európskej investičnej stratégii,‟ ktorá by mala byť financovaná tvrdým bojom proti daňovým únikom a daňovým podvodom, uviedol. „Čím viac je EÚ ohrozená, tým viac v Európu verím,‟ dodal.

„Loď sa potápa a mali by sme sa pýtať samých seba prečo,‟ uviedol Raffaelle Fitto (ECR, IT) vyzývajúc na zmenu prístupu. EÚ sa podľa neho stala príliš centralizovanou a vzdialenou od občanov. ECR preto požaduje otvorenie zmlúv a odmieta ďalšie odovzdávanie národnej suverenity, dodal.

Guy Verhofstadt (ALDE, BE) obvinil tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana z cynizmu pre obhajobu slobody prejavu, zatiaľ čo novinári v Turecku končia vo väzení. „Zmrazme rokovania o tureckom pristúpení, to je to jediné, čo teraz môžeme urobiť,‟ vyhlásil. Zasadil sa tiež o naštartovanie procesu „znovuzrodenia‟ Európskej únie, ktoré by malo nastať v Ríme počas osláv šesťdesiateho výročia podpísania Rímskych zmlúv.

Predsedníčka skupiny GUE/NGL Gabriele Zimmer (DE) vyjadrila pochybnosť nad tým, či Rímska deklarácia, ktorá by sa mala podpísať 25. marca, predznamená nový začiatok pre celú EÚ. „Potrebujeme jasný signál o silnej a sociálnej Európe, ako aj ďalšie okamžité opatrenia. Naozaj verím, že sa všetci čoskoro dohodneme na návrhoch v oblasti sociálneho piliera, na ktorých pracoval tento Parlament,‟ dodala.

Philippe Lamberts (Zelení/EFA, BE) vyhlásil, že oslava šesťdesiateho výročia Rímskych zmlúv bude príležitosťou na „zmenu smerovania. „Potrebujeme, aby Európa využila globalizáciu na dosiahnutie pokroku v oblasti sociálnej konvergencie a posilnenia demokracie,‟ uviedol vyjadrujúc nádej, že predseda Európskej Rady Donald Tusk túto výzvu zvládne.

„Dvojrýchlostná EÚ už existuje,‟ uviedla Rosa D’Amato (EFDD, IT) vysvetľujúc, že „existuje EÚ bánk, veľkých podnikov a lobistov a EÚ občanov, ktorí prišli o svoju prácu a nemajú žiadne práva.‟

Matteo Salvini (ENF, IT) vyzval na ukončenie všetkých platieb zo strany EÚ Turecku, ako aj na zastavenie prístupových rokovaní. „Nikdy nemali začať,‟ vyhlásil. Lídrov EÚ tiež obvinil zo „zničenia európskeho sna.‟

Rozpravu zakončil svojim vyjadrením predseda Európskej rady Donald Tusk.