EuropskeNoviny.sk
VEĽKÁ BRITÁNIA OFICIÁLNE ODŠTARTOVALA „ROZVOD“ S ÚNIOU
VEĽKÁ BRITÁNIA: Najviac pozornosti uplynulý týždeň pútalo formálne odštartovanie brexitu, teda vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie. Britská premiérka Theresa Mayová v stredu 29. marca oficiálne požiadala o odchod z únie. Britská libra bola z tohto kroku „mierne nervózna“ a pred odštartovaním brexitu sa oslabovala. „Následne sa však stabilizovala a začala voči euru dokonca zhodnocovať. Oficiálne požiadanie Británie o odchod z EÚ teda príliš veľa vody na trhoch nenamútilo, nakoľko bolo očakávané a plánované. Pozitívne zobrali trhy v podstate fakt, že „neistota“ skončila a Británia má naozaj namierené von z únie,“ uviedol analytický tím Poštovej banky.
NEMECKO: Výsledky nemeckej inflácie za marec príliš nepotešili. Predbežné čísla rastu spotrebiteľských cien totiž hovoria o medziročnom raste v marci o 1,6 % oproti februárovému 2,2 %-nému rastu. Taktiež harmonizovaná inflácia HICP v Nemecku rástla v marci medziročne tempom 1,5 %, pričom očakávania trhu hovorili o 1,9 % -nom raste.
Uplynulý týždeň ale prišli na trh aj priaznivé výsledky z Nemecka, kde index podnikateľskej dôvery z dielne inštitútu IFO vzrástol v marci o 1,2 bodu na úroveň 112,3 bodu, pričom trhy očakávali skôr stagnáciu. Index tak dosiahol najvyššiu úroveň za posledných šesť rokov.
EUROZÓNA: Za eurozónu boli minulý týždeň zverejnené finálne čísla spotrebiteľskej dôvery, ktorá bola totožná s odhadom. Ekonomická dôvera, dôvera v priemysle a taktiež aj v službách v eurozóne v marci poklesla oproti februáru. Na euro tieto správy nemali priaznivý vplyv, keďže trhy očakávali vyššie hodnoty ako boli dosiahnuté vo februári.
Už skôr zverejnené čísla rastu spotrebiteľských cien v Nemecku naznačovali, že ani údaje za eurozónu neprinesú práve pozitívne prekvapenie. Odhad inflácie za marec v eurozóne hovorí o raste spotrebiteľských cien o 1,5 % oproti februárovým 2 percentám, a trhovým očakávaniam na úrovni 1,8 %. Spomalenie zaznamenala aj jadrová inflácia, ktorej odhad za marec je na úrovni 0,7 % oproti predošlej hodnote 0,9 %.
ČESKÁ REPUBLIKA: Uplynulý štvrtok 30. marca sa konalo zasadnutie českej národnej banky ČNB, od ktorého sme zmenu v nastavení menovej politiky nečakali. Do konca marca ešte platil tzv. „tvrdý“ záväzok ČNB intervenovať proti českej korune, teda držať ju nad hladinou 27 korún za euro. Platnosť tohto oficiálneho „tvrdého“ záväzku 31. marca skončila, ČNB ho ďalej nepredĺžila, ale stále platí, že udržiava svoj intervenčný režim aj naďalej. Otázkou však je, dokedy. K vypnutiu tohto režimu už môže dôjsť v podstate kedykoľvek, na ktoromkoľvek zasadnutí. Dlho ale pravdepodobne čakať nebudeme, nakoľko čísla z reálnej ekonomiky hovoria o priaznivom vývoji v Česku. Ekonomike sa darí, mzdy rastú a inflácia sa tiež nachádza vyššie ako bola posledná prognóza ČNB. Platiť by ale malo, že exit z intervenčného režimu bude včas oznámený, ČNB bude s najväčšou pravdepodobnosťou musieť intervenovať aj po exite. Po vypnutí intervenčnému režimu je pravdepodobné, že koruna bude dosť rozkolísaná, očakávame výraznejšie pohyby kurzu oboma smermi. Veľa bude ale záležať na tom, do akej miery bude ČNB chcieť kontrolovať pohyby kurzu koruny.
USA: Pozitívne správy spoza brehu Atlantiku prišli v podobe spotrebiteľskej dôvery podľa prieskumu Conference Board. Dôvera medzi americkými spotrebiteľmi sa v marci nečakane prudko zlepšila a dosiahla 16-ročné maximá. Zatiaľ čo vo februári optimizmus spotrebiteľov dosiahol len 116,1 bodu, tak v marci vzrástol o 9,5 bodu na úroveň 125,6 bodu, pričom trhy očakávali mierny pokles.
Negatívne prekvapenie priniesol americký ekonomický sentiment podľa University of Michigan, ktorý klesol o 0,7 bodu na úroveň 96,9 bodov, pričom trhy neočakávali žiadnu zmenu oproti februáru.
Nové americké žiadosti o podporu v nezamestnanosti, zverejnené minulý týždeň, veľkú slávu nezožali. Za uplynulý týždeň síce žiadosti o podporu klesli o -3 tisíc na úroveň 258 tisíc žiadostí, avšak trhy počítali s výraznejším poklesom až o -16 tisíc žiadostí.
