EuropskeNoviny.sk
Ako už vo svojom prejave o stave Únie v roku 2017 avizoval predseda Juncker, Komisia schválila stratégiu Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti.
Potvrdila tak, že európsku budúcnosť regiónu považuje za geostrategickú investíciu do stabilnej, silnej a zjednotenej Európy so spoločnými hodnotami. Stratégia vymenúva priority a oblasti, v ktorých sa má zintenzívniť spolupráca, a zaoberá sa konkrétnymi problémami západného Balkánu – najmä potrebou uskutočniť kľúčové reformya dosiahnuť dobré susedské vzťahy. Dôveryhodná perspektíva rozšírenia si vyžaduje vytrvalé úsilie a nezvratné reformy. Pokrok na európskej ceste je objektívny proces, ktorý sa odvíja podľa zásluh a závisí od konkrétnych výsledkov jednotlivých krajín.
Európska komisia oznámila šesť hlavných iniciatív s konkrétnymi opatreniami, ktorými bude EÚ v najbližších rokoch podporovať transformačné úsilie západného Balkánu. Patria medzi ne iniciatívy na posilnenie zásad právneho štátu, na zintenzívnenie spolupráce v oblasti bezpečnosti a migrácie v spoločných vyšetrovacích tímoch a európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, na rozšírenie energetickej únie EÚ na západný Balkán či na zníženie roamingových poplatkov a rozšírenie širokopásmového pripojenia v regióne. V stratégii sa zároveň zdôrazňuje, že ak splnia kritériá, EÚ musí byť pripravená prijať nových členov.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyhlásil: „Investovať do stability a prosperity západného Balkánu znamená investovať do bezpečnosti a budúcnosti našej Únie. Napriek tomu, že k ďalšiemu rozšíreniu EÚ počas tohto funkčného obdobia nedôjde, Európska komisia predložila plán európskeho smerovania západného Balkánu. Ak budú mať pevnú politickú vôľu, zrealizujú skutočné a trvalé reformy a definitívne vyriešia spory so susedmi, krajiny západného Balkánu by mohli dosiahnuť pokrok v európskom smerovaní. Či sa im to podarí, bude závisieť od ich objektívnych zásluh. Európska komisia bude prísna, ale spravodlivá. Koncom mesiaca navštívim všetky krajiny západného Balkánu s jasným posolstvom: Pokračujte v reformách a my budeme pokračovať v podpore vašej európskej budúcnosti.“
Vysoká predstaviteľka a podpredsedníčka Komisie Federica Mogheriniová poznamenala: „Západný Balkán je súčasťou Európy: Máme spoločné dejiny a kultúrne dedičstvo, obývame rovnakú krajinu a pred nami stoja a budú stáť tie isté príležitosti a výzvy. Je v našom spoločnom záujme čoraz užšie spolupracovať, aby sme našim občanom zaručili hospodársky a sociálny rozvoj a bezpečnosť. Stratégia poukazuje na cestu pred nami: všetci naši šiesti partneri budú musieť raz a navždy prekonať minulé spory, a všetci spolu sa budeme musieť postarať o to, aby bol proces približovania západného Balkánu k Európskej únii nezvratný a aby sa kontinent ďalej zjednocoval. Táto stratégia nám všetkým dáva spoločnú, jasnú a jednoznačne konkrétnu perspektívu začlenenia každého jedného z našich šiestich partnerov do EÚ. Nasledujúce mesiace budú nielen intenzívne, ale z hľadiska využitia tejto historicky výnimočnej príležitosti aj rozhodujúce.“
Komisár pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn zdôraznil: „Dnes sme potvrdili, že dvere našej Únie sú západnému Balkánu, ktorý je už dnes obklopený krajinami EÚ, otvorené, a že naša ponuka je úprimná. Osvojili sme si nový prístup založený na konkrétnych opatreniach, vďaka ktorému sa proces rozširovania upevní. Na druhej strane si bude vyžadovať presvedčivé úsilie a reformy, najmä posilnenie právneho štátu. Musíme pracovať v prospech občanov.“
Dôraz na presvedčivé reformy a zmierenie
Komplexné reformyv kľúčových oblastiach sú nielen predpokladom splnenia kritérií členstva v EÚ, ale západný Balkán by ich mal prijať aj vo vlastnom záujme. Výrazne sa teda musí zlepšiť dodržiavanie zásad právneho štátu a základných práv, ako aj správa vecí verejných. Reformy súdnictva a verejnej správy a boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti musia priniesť hmatateľné výsledky. Zároveň je potrebné, aby sa podstatne zlepšilo fungovanie demokratických inštitúcií. Rázne sa musí napredovať aj v hospodárskych reformách, aby sa vyriešili štrukturálne nedostatky, nízka konkurencieschopnosť a vysoká nezamestnanosť.
Všetky krajiny sa musiaslovami aj činmi jednohlasne zaviazať, že prekonajú dedičstvo minulosti a že ešte pred pristúpením k Európskej únii dosiahnu zmierenie a vyriešia všetky otvorené otázky, najmä pokiaľ ide o spory o hranice.V tejto súvislosti musí Srbsko a Kosovo navzájom uzavrieť komplexnú a právne záväznú dohodu o normalizácii aby mohli pokročiť v európskom smerovaní.
Šesť hlavných iniciatív na podporu transformácie západného Balkánu
EÚ je dnes najvýznamnejším darcom a investorom, ako aj politickým partnerom západného Balkánu. EÚ je zároveň najväčším obchodným partnerom západného Balkánu s celkovým ročným objemom obchodovania vo výške 43 miliárd EUR (2016). Európska komisia predložila šesť hlavných iniciatív , ktoré ďalej posilnia našu spoluprácu v niekoľkých oblastiach a podporia transformačný proces na západnom Balkáne. Tieto hlavné iniciatívy sa zameriavajú na konkrétne oblasti spoločného záujmu: právny štát, bezpečnosť a migrácia, sociálno-hospodársky rozvoj, prepojenosť dopravy a energetiky, digitálna agenda, zmierenie a dobré susedské vzťahy. V týchto oblastiach sa v rokoch 2018 až 2020 plánujú konkrétne opatrenia.
Na uskutočnenie stratégie pre západný Balkán a podporu hladkého prechodu na členstvo sú nevyhnutné dostatočné finančné prostriedky. Európska komisia navrhuje, aby sa do roku 2020 postupne zvyšovalo financovanie z nástroja predvstupovej pomoci (IPA), pokiaľ to umožní prerozdelenie finančných prostriedkov v rámci existujúcich balíkov. Na rok 2018 sa už predpokladá predvstupová pomoc západnému Balkánu vo výške 1,07 miliardy EUR, ktorá doplní takmer deväť miliárd za obdobie 2007 – 2017.
Ďalšie kroky v európskom smerovaní
Politika rozširovania EÚ musí byť neoddeliteľnou súčasťou širšej stratégie posilňovania Únie do roku 2025, ktorú vytýčil predseda Juncker vo svojom prejave o stave Únie v septembri 2017, ako aj vo svojom Pláne na vytvorenie jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Únie. Dovtedy môže byť viac ako 27 členov EÚ, no dynamika napredovania krajín západného Balkánu na európskej ceste závisí od ich vlastných výsledkov a rýchlosti, akou ich dosiahnu. V stratégii sa vysvetľuje, aké kroky musia prijať Čierna Hora a Srbsko, aby do roku 2025 dovŕšili proces pristúpenia. Hoci ostatní by ich mohli dobehnúť, Čierna Hora a Srbsko sú jediné krajiny, s ktorými sa už prístupové rozhovory začali. Táto perspektíva v konečnom dôsledku závisí od ich pevnej politickej vôle, prijatia skutočných a trvalých reforiem a definitívneho vyriešenia sporov sosusedmi.
Šancu pokročiť v európskom smerovaní majú všetky krajiny západného Balkánu. Komisia hodnotí každú krajinu spravodlivo a objektívne na základe jej vlastných výsledkov a rýchlosti, akou dosahuje pokrok. Na európskej ceste výrazne napredujú Albánsko a bývalá juhoslovanská republika Macedónsko. Komisia je pripravená vypracovať odporúčania, aby sa na základe splnených podmienok začali prístupové rokovania. Komisia začne pripravovať stanovisko k žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo po tom, ako dostane komplexné a úplné odpovede na svoj dotazník. Pri sústavnom úsilí a angažovanosti by sa Bosna a Hercegovina mohla stať kandidátskou krajinou na pristúpenie. Kosovo má možnosť dosiahnuť udržateľný pokrok vykonávaním dohody o stabilizácii a pridružení a pokročiť v európskom smerovaní, keď to objektívne okolnosti umožnia.
Politický záväzok lídrov regiónu
Príslušné krajiny musia vynaložiť značné úsilie, aby mohli splniť podmienky a kritériá členstva v EÚ. V stratégii sa zdôrazňuje, že vedúci predstavitelia krajín tohto regiónu nesmú vzbudzovať žiadne pochybnosti, pokiaľ ide o strategické smerovanie a záväzky. Sú to práve oni, kto v konečnom dôsledku prevezme zodpovednosť za túto historickú príležitosť a premení ju na realitu.
Príprava EÚ na privítanie nových členov
Keď splnia podmienky, EÚ musí byť z inštitucionálneho aj finančného hľadiska pripravená privítať nových členov rodiny. Aby sa však Únia mohla rozšíriť, musí sa najprv posilniť, upevniť a zefektívniť. Ak sa má proces rozhodovania zefektívniť, musíme v oblastiach, v ktorých sa to už predpokladá, využiť hlasovanie v Rade kvalifikovanou väčšinou. Okrem toho, ako sa vyjadril predseda Juncker v prejave o stave Únie v roku 2017, Európska komisia v treťom štvrťroku 2018 predstaví ďalšie možnosti, ako posilniť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.
Takisto potrebujeme účinnejší systém na riešenie systémového ohrozenia alebo porušenia zásad právneho štátu v ktoromkoľvek z členských štátov EÚ, ktorý Komisia plánuje predložiť v októbri 2018.
Napokon sa musia zaviesť osobitné mechanizmy, ktoré zabezpečia, že budúce členské štáty nebudú môcť zablokovať pristúpenie ďalších kandidátskych krajín západného Balkánu.
