EuropskeNoviny.sk
Nedávny krvavý útok na dve mešity v meste Christchurch na Novom Zélande s 50 mŕtvymi a vyše 50 zranenými pripomenulo celému svetu, ako sú dnes náboženské menšiny vystavené útokom a prenasledovaniu po celom svete. Sú to útoky náhle, fanatické a demonštratívne alebo dlhodobé a systematické. Zdrojom je buď rasová či náboženská nenávisť rôznych extrémistických skupín, alebo sociálna neznášanlivosť či štátna diskriminácia, ba prenasledovanie. Formy siahajú od lynčovania (napr. kresťanov a moslimov v Indii), cez brutálne vraždenie (Rohingov v Mjanmarsku, kresťanov, ahmadijcov a sikhov v Pakistane), a terorizmus (voči kresťanom a moslimom v Egypte, Nigérii, Somálsku, Afganistane), po štátnu perzekúciu veriacich (v Severnej Kórei, Vietname, Číne). Realita podľa hodnoverných údajov je kritická: takmer tri štvrtiny svetovej populácie žijú v kajinách s veľkými alebo veľmi veľkými prekážkami pre náboženskú slobodu. A podruhé, tento podiel rastie. Situácia volá po zásadnej zmene. Podobne, ako pri zhoršovaní klimatických pomerov na zemeguli.
Náboženská sloboda je totiž lakmusovým testom a kriteriálnym vyjadrením občianskych a politických práv. Ak nie je rešpektovaná, nie sú v podstate garantované ani ostatné ľudské práva. Keďže ide o slobodu myslenia, svedomia a viery, ide o najhlbšie vyjadrenie osobnej slobody a dôstojnosti človeka. Aj preto v decembri 2018, pri príležitosti 70. výročia prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, skupina profesorov a odborníkov z oblasti slobody náboženstva a ľudských práv sformulovala a ponúkla medzinárodnému spoločenstvu Deklaráciu o ľudskej dôstojnosti pre každého a všade (www.dignityforeveryone.org). Signatári dokumentu z Punta del Este vyjadrujú nielen spomienku na kľúčový dokument medzinárodných vzťahov, ale aj obnovený záväzok pre podporu základných a univerzálnych ľudských práv, ktoré sú dnes často odopierané a spochybňované. Deklarácia je v celom jubilejnom roku otvorená pre každého, kto považuje ľudskú dôstojnosť za základ a východisko ľudských práv, ale aj za cieľ a kritérium nástrojov a opatrení vo všetkých oblastiach verejného života.
Všetci sme rôzni z hľadiska identity, nikto nie je kópiou nikoho. Každý z nás je autentický a neopakovateľný originál. A zároveň sme všetci rovní v dôstojnosti. Nikto medzi nami nie je viac, ani menej, či pochádza z osady, z útulku pre bezdomovcov alebo zo šľachtického rodu, či pochádza z chudobných alebo bohatých pomerov. Dôstojnosť osoby je neodňateľná a nenarušiteľná. Od každého z nás vyžaduje aj zodpovednosť a povinnosti, ktoré sú druhou stranou mince práv a slobôd. Politika – slovenská i európska – má pre každého vytvárať podmienky pre dôstojný život.
Na Slovensku je 25. marec Dňom zápasu za ľudské práva. Sviečková manifestácia z roku 1988 bola prológom Nežnej revolúcie. Potvrzuje spätosť náboženskej slobody s občianskymi právami, ktoré odvážni občania od komunistického režimu požadovali. Slovensko má túto dôležitú skúsenosť pamätať nielen pre seba, ale prenášať ju ako aktuálne svedectvo aj do zjednotenej Európy. Je to naša osobitná úloha a osobitný prínos.
