„Verejné zdravotné poistenie by malo hradiť liečbu. Umelé oplodnenie však ešte nikoho nevyliečilo. Navyše, snaha o cenovú efektivitu vedie k tomu, že v každom cykle je oplodnených niekoľko vajíčok. Väčšina ľudských životov, ktoré takto vzniknú, však nikdy nedostane šancu narodiť sa. Ľudia, ktorí rešpektujú dôstojnosť každého ľudského života od počatia, nesmú byť štátom nútení podieľať sa na financovaní zdravotného výkonu, ktorý je v príkrom rozpore s ich svedomím,“ uviedla Anna Záborská.
„Rozumiem túžbe manželských párov, ktoré majú problém otehotnieť. No táto túžba, nech je akokoľvek silná, sa nesmie zmeniť na nárok alebo právo. Dieťa je dar, nie tovar, ktorý si kúpime zo zdravotného poistenia. Liečme príčiny neplodnosti a zachováme ľudskú dôstojnosť splodeného života aj manželského páru,“ zdôraznil Branislav Škripek.
V súčasnosti právna úprava na Slovensku umožňuje preplatenie troch cyklov umelého oplodnenia, pričom tento výkon je zákonom len tolerovaný (zákon ho nezakazuje). Slovenská republika tiež nijako nezabezpečuje ochranu pred možnými incestnými vzťahmi, pretože deti počaté z darovaných pohlavných buniek nepoznajú svoju biologickú identitu a teda ani svojich biologických súrodencov, počatých z pohlavných buniek toho istého rodiča.