Ako je na tom nezávislosť súdnictva v členských štátoch EÚ?

Vnútroštátnym orgánom tiež poskytuje informácie, ktoré im majú pomôcť zlepšiť ich justičné systémy. Výsledky sú rôzne a ukazujú relatívne zlepšenie, pokiaľ ide o efektivitu justičných systémov a kvalitu súdnictva. Porovnávací prehľad zároveň poukazuje na čoraz väčšie problémy, pokiaľ ide o vnímanie nezávislosti súdnictva.

Vĕra Jourová, európska komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť v tejto súvislosti uviedla: „Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2019 prichádza v čase, keď na niektorých miestach v Európe narastajú problémy s dodržiavaním zásady právneho štátu. Teší ma, že mnohé krajiny pokračujú v zlepšovaní svojho súdnictva, no v iných, žiaľ, dochádza k zvráteniu tohto pozitívneho trendu. V EÚ je ešte stále priveľa občanov, ktorí nevnímajú justičné systémy svojich krajín ako nezávislé a ktorí čakajú na spravodlivosť príliš dlho.“

V siedmom vydaní porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície sa ďalej rozvíjajú rôzne ukazovatele a prehlbuje sa zameranie na nezávislosť súdnictva ako kľúčového prvku na dodržiavanie zásad právneho štátu v členských štátoch.

Jedným z nových prvkov porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2019 je prehľad disciplinárnych režimov pre sudcov v rámci vnútroštátnych justičných systémov a prehľad záruk, ktoré majú zabrániť politickej kontrole súdnych rozhodnutí. Porovnávací prehľad sa venuje aj riadiacim právomociam vo vzťahu k prokurátorom vo vnútroštátnych justičných systémoch vrátane ich vymenúvania a odvolávania, ktoré sa považujú za kľúčové ukazovatele nezávislosti prokuratúry.

V tohtoročnom vydaní sa dospelo k týmto hlavným zisteniam:

• Niekoľko pozitívnych trendov v oblasti efektívnosti justičných systémov: porovnávací prehľad svedčí o tom, že vo väčšine členských štátov, ktoré sa v kontexte európskeho semestra identifikovali ako štáty, ktoré čelia osobitným problémom, možno za obdobie ôsmich rokov (2010 – 2017) pozorovať pozitívny vývoj. Od roku 2010 sa v takmer všetkých týchto členských štátoch dĺžka súdnych konaní v prvej inštancii skrátila alebo ostala na rovnakej úrovni. Súdne konania v prvej inštancii v súvislosti s trestnými činmi prania špinavých peňazí trvajú v priemere až rok. V niektorých členských štátoch, ktoré v tejto oblasti čelia problémom, však trvá toto konanie dva alebo viac rokov.

• Pokiaľ ide o vnímanie nezávislosti súdnictva, problémy narastajú: podľa uverejneného prieskumu Eurobarometra sa v porovnaní s rokom 2016 zlepšilo vnímanie nezávislosti súdnictva v približne dvoch tretinách členských štátov. V porovnaní s minulým rokom však verejnosť vníma nezávislosť súdnictva horšie v približne troch pätinách všetkých členských štátov. Hlavným dôvodom, prečo ľudia nepovažujú súdy a sudcov za dostatočne nezávislých, je možné zasahovanie alebo tlak zo strany politikov. Pokiaľ ide o vnútroštátne prokuratúry, porovnávací prehľad EÚ ukazuje, že v niektorých členských štátoch existuje tendencia koncentrovať riadiace právomoci, ako je právomoc hodnotiť, povýšiť či preložiť prokurátora, v jedinom orgáne.

• Kvalita súdnictva: celkové výdavky verejnej správy na súdy boli v roku 2017 v celej EÚ naďalej stabilné. Na zlepšenie kvality rozsudkov poskytuje väčšina súdov (na základe údajov európskych justičných sietí) sudcom špecifickú odbornú prípravu zameranú na štruktúru a štýl odôvodňovania a koncipovania rozsudkov. V niektorých členských štátoch môžu účastníci konania požiadať o objasnenie súdnych rozhodnutí. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa zlepšil online prístup k rozsudkom súdov, najmä pokiaľ ide o zverejňovanie rozsudkov najvyššej inštancie: 19 členských štátov v súčasnosti zverejňuje všetky rozsudky v civilných/obchodných a správnych konaniach.

Ďalšie kroky

Zistenia vyplývajúce z porovnávacieho prehľadu za rok 2019 boli zohľadnené pri hodnotení jednotlivých krajín v rámci európskeho semestra 2019 a pomôžu pri príprave návrhov špecifických odporúčaní Komisie pre jednotlivé krajiny za rok 2019.

O týchto politických odporúčaniach diskutujú zástupcovia členských štátov v Rade. Lídri EÚ ich schvaľujú v júni a Rada ich následne prijíma v júli. Vlády členských štátov potom tieto odporúčania zapracúvajú do svojich reformných plánov a národných rozpočtov na nasledujúci rok.

Súvislosti

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, ktorý sa začal vykonávať v roku 2013, je jedným zo súboru nástrojov EÚ na ochranu právneho štátu, ktorý Komisia využíva na monitorovanie reforiem súdnictva v členských štátoch a výsledky z neho premieta do európskeho semestra. V tomto ročnom prehľade sa posudzuje nezávislosť, kvalita a efektívnosť vnútroštátnych justičných systémov. Tento porovnávací nástroj dopĺňajú posúdenia jednotlivých krajín prezentované v správach o krajinách v rámci európskeho semestra, ktoré umožňujú hlbšiu analýzu založenú na vnútroštátnom právnom a inštitucionálnom kontexte.

Prehľad sa zameriava na tri hlavné prvky účinného justičného systému:

• efektívnosť: ukazovatele týkajúce sa dĺžky konaní, miery vyriešenia prípadov a počtu prebiehajúcich prípadov,
• kvalita: ukazovatele týkajúce sa prístupnosti (napr. právna pomoc a súdne poplatky), odbornej prípravy, monitorovania činností súdov, rozpočtu, ľudských zdrojov a noriem pre kvalitu rozsudkov,
• nezávislosť: ukazovatele týkajúce sa vnímania nezávislosti súdnictva zo strany širokej verejnosti a podnikov a záruk vo vzťahu k sudcom a fungovaniu vnútroštátnych prokuratúr.

Zvýšenie efektívnosti vnútroštátnych justičných systémov je už dávnejšie jednou z priorít európskeho semestra – ročného cyklu koordinácie hospodárskych politík EÚ. Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície pomáha členským štátom pri dosahovaní tohto cieľa tak, že každý rok súhrnne porovnáva údaje o fungovaní vnútroštátnych justičných systémov. Ak sa zistia závažné problémy v správach jednotlivých krajín, Rada na návrh Komisie prijme cielené odporúčania pre jednotlivé krajiny.