EuropskeNoviny.sk
Komisia prijala výročné posúdenie vykonávania reforiem u partnerov zo západného Balkánu a Turecka spolu s odporúčaniami týkajúcimi sa ďalších krokov pre tieto krajiny. Potvrdzuje tým, že dôveryhodná politika rozširovania je geostrategickou investíciou do mieru, stability, bezpečnosti a hospodárskeho rastu v celej Európe.
Západný Balkán
Pevná a dôveryhodná perspektíva EÚ pre krajiny západného Balkánu zostáva základom, od ktorého sa následne odvíja transformácia, snaha o zmierenie, rozširovanie stability do regiónu a podpora hodnôt, noriem a štandardov EÚ. Stratégia Komisie pre západný Balkán z februára 2018 obnovila angažovanosť zo strany EÚ a jej členských štátov a vniesla nový impulz do celého regiónu. S odstupom roka možno povedať, že partnerské krajiny dosiahli konkrétny pokrok a preukázali oddanosť európskej perspektíve, i keď celková akceptácia reforiem sa líši.
Albánsko a Severné Macedónsko využili príležitosť a zrealizovali reformy, najmä v oblastiach, ktoré Rada v júni 2018 označila ako kľúčové. Vzhľadom na významný dosiahnutý pokrok a splnenie príslušných podmienok Komisia odporučila, aby Rada teraz otvorila prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom.
Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčka Európskej komisie, Federica Mogheriniová,uviedla: „Západný Balkán je Európa a bude súčasťou budúcnosti EÚ – silnejšej, stabilnej a zjednotenej Európskej únie. Ostatný rok bol rokom pozitívnych zmien v celom regióne. Albánsko a Severné Macedónsko preukázali silné odhodlanie napredovať na ceste do EÚ a dosiahli výsledky, ktoré sú hmatateľné a ktoré musia byť nezvratné. Na základe toho dnes Rade odporúčame otvoriť prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom. Politika rozširovania Európskej únie je investíciou do mieru, bezpečnosti, prosperity a stability Európy.“
Komisár pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení, Johannes Hahn, poznamenal: „Albánsko a Severné Macedónsko využili príležitosť, ktorú ponúkol obnovený program rozširovania, a zrealizovali reformy. Severné Macedónsko nielenže pokračovalo vo svojom ambicióznom programe reforiem, ale dosiahlo aj historickú dohodu s Gréckom o vyriešení 27 rokov trvajúceho sporu o názov. Celý región aj ďalšie krajiny by si z toho mohli brať príklad. Albánsko pokračuje v zásadných reformách, najmä v dôslednej transformácii justičného systému. Všetko toto úsilie svedčí o sile príťažlivosti Európskej únie.“
Komisia vydala aj stanovisko k žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v Európskej únii spolu s analytickou správou, v ktorej sa prvýkrát analyzuje situácia v krajine podľa všetkých noriem platných pre členské štáty EÚ. Komisia sa domnieva, že rokovania o pristúpení by sa mali začať hneď, ako Bosna a Hercegovina dosiahne potrebný stupeň súladu s kritériami členstva, a to najmä s politickými kritériami vyžadujúcimi si stabilitu inštitúcií, ktoré sú predovšetkým zárukou demokracie a právneho štátu. Bosna a Hercegovina bude musieť podstatne zlepšiť svoj legislatívny a inštitucionálny rámec, aby dokázala splniť niekoľko obsiahlych priorít v oblasti demokracie, právneho štátu, základných práv a reformy verejnej správy. Toto stanovisko – plán komplexných reforiem v týchto kľúčových oblastiach – je míľnikom vo vzťahoch medzi EÚ a Bosnou a Hercegovinou, ktorý prináša krajine nový impulz v procese jej integrácie do EÚ.
Turecko
Turecko je kľúčovým partnerom EÚ a kandidátskou krajinou. Naďalej pokračuje dialóg a spolupráca v hlavných oblastiach spoločného záujmu, a to aj na najvyššej úrovni, okrem iného aj formou účinnej spolupráce v oblasti migrácie a podpory poskytovanej utečencom. Turecko sa však stále čoraz viac odkláňa od Európskej únie, čo sa prejavuje v závažnom zhoršení situácie v oblasti právneho štátu a základných práv a oslabení účinného mechanizmu bŕzd a protiváh v politickom systéme v dôsledku nadobudnutia platnosti ústavnej zmeny. Rada v júni 2018 jednomyseľne konštatovala, že prístupové rokovania s Tureckom sa preto v podstate zastavili a o otvorení alebo uzatvorení ďalších kapitol nie je možné uvažovať. Základné skutočnosti, ktoré viedli k tomuto posúdeniu, stále pretrvávajú.
Ďalšie kroky
Teraz je úlohou Rady, aby zvážila odporúčania Komisie a prijala rozhodnutia o budúcich krokoch.
Súvislosti
Proces rozširovania
Súčasný program rozširovania sa vzťahuje na krajiny západného Balkánu a Turecko. S kandidátskymi krajinami Čiernou Horou (2012), Srbskom (2014) a Tureckom (2005) sa začali prístupové rokovania. Severné Macedónsko je kandidátskou krajinou od roku 2005 a Albánsko od roku 2014. Bosna a Hercegovina (žiadosť o pristúpenie k EÚ bola predložená vo februári 2016) a Kosovo (dohoda o stabilizácii a pridružení nadobudla platnosť v apríli 2016) sú potenciálnymi kandidátskymi krajinami.
Proces pristúpenia k EÚ sa naďalej zakladá na presne stanovených kritériách, spravodlivej a prísnej podmienenosti a na zásade vlastných zásluh. Pristúpenie k EÚ si vyžaduje implementáciu komplexných reforiem v náročnom prostredí a takýto cieľ sa dá dosiahnuť len v dlhodobom horizonte. Aby proces napredoval, uchádzači o pristúpenie by mali prioritne zabezpečiť promptnejšie vykázanie skutočných a udržateľných výsledkov v kľúčových otázkach, ako sú napríklad právny štát, reforma súdnictva, boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, bezpečnosť, základné práva, fungovanie demokratických inštitúcií a reforma verejnej správy, ako aj v oblasti hospodárskeho rozvoja a konkurencieschopnosti.
Západný Balkán musí dosiahnuť pokrok aj v otázke zmierenia, dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce a nasledovať príklad historickej dohody medzi Severným Macedónskom a Gréckom.
Stratégia pre západný Balkán vniesla do vzťahov medzi EÚ a západným Balkánom nový impulz. Ťažiskom tejto stratégie sú oblasti, ktoré si od partnerov na západnom Balkáne vyžadujú ďalšie reformy a úsilie, ako aj väčšia podpora EÚ poskytovaná tomuto regiónu prostredníctvom niekoľkých konkrétnych záväzkov, ktoré sú zoskupené do šiestich hlavných iniciatív.
Od prijatia stratégie sa EÚ zameriavala na plnenie svojich záväzkov prostredníctvom väčšej politickej angažovanosti, posilnenia spolupráce v oblasti bezpečnosti, zvýšenia funkčného prepojenia medzi západným Balkánom a EÚ či jej agentúrami, zabezpečenia lepšieho prístupu k finančným prostriedkom a technickej pomoci, ako aj prostredníctvom presmerovania finančnej pomoci EÚ v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA), ktorá len v samotnom roku 2018 prestavovala pre krajiny západného Balkánu ročný prídel viac ako 1,1 mld. EUR.
