Prerod obchodníka s koňakom na architekta Európy, alebo ako vznikla Európska únia

Mýlia si ho s famóznym francúzskym maliarom Claudeom Monetom. Po sebe však tiež zanechal hlbokú stopu aj keď nie v oblasti výtvarného umenia, ale v politike. Jean Monnet je architektom povojnového usporiadania Európy a na jeho pracovnom stole sa zrodil projekt únie uhlia a ocele, ktorý prerástol do dnešnej Európskej únie. Po vojne sa usadil v malebnej dedine Bazoches sur Guyonne neďaleko Paríža a v jeho dome je dnes múzeum i školiace stredisko Európskeho parlamentu.

Romantické zákutie francúzskeho vidieka s kamennými domami a hlbokými lesmi si Jean Monnet obľúbil pre ticho, v ktorom nachádzal inšpiráciu. Keď sa tam v roku 1945 s manželkou Silviou a dvomi dcérami prisťahoval, mal 57 rokov a na starosti rekonštrukciu povojnového Francúzska. Z bývalého predajcu koňaku rodinnej značky Monnet sa stal architekt novodobej Európy.

Riaditeľ Asociácie Jeana Monneta Philip le Guen hovorí, že Francúz začal pôsobiť na diplomatickom poli už v roku 1919, keď sa vo veku 31 rokov stal zástupcom generálneho tajomníka Ligy národov, predchodkyne OSN. To bol čas, keď sa Monnet prestal venovať súkromnému obchodu s koňakom a začal budovať sieť kontaktov v politike a vo svete financií. „V medzivojnovom období sa Jean Monnet zdržiaval na rozličných miestach – istý čas bol v Ženeve, kde pracoval v Lige národov, ako bankár pôsobil v Spojených štátoch, v Poľsku, Rumunsku ale aj v Číne a Rusku. Veľa cestoval po celom svete, zoznamoval sa s vplyvnými ľuďmi a bol napríklad aj blízkym priateľom a poradcom amerického prezidenta Franklina Roosevelta.“

Monnet začal uvažovať o projekte zmierenia v rámci Európy už na troskách prvej svetovej vojny v zničenom Francúzsku. Nástup nacizmu v Nemecku a vypuknutie druhej svetovej vojny len potvrdili, že treba vymyslieť životaschopný model pre Európu. „Krátko po začiatku Druhej svetovej vojny v roku 1941 bol Monnet vo Washingtone z poverenia francúzskeho generála De Gaullea a britského premiéra Winstona Churchilla. Práve vtedy začal písať prvú verziu európskeho projektu únie uhlia a ocele, ktorý sa ale týkal najmä Francúzska a Veľkej Británie. Po vojne úzko spolupracoval Robertom Schumanom a aj na podnet Spojených štátov chcel realizovať projekt zjednotenia západnej Európy, lebo studená vojna, rozdeľujúca nielen starý kontinent ale aj celý svet, naberala na obrátkach. 9. mája 1950 napokon šéf francúzskej diplomacie zverejnil deklaráciu, ktorá vošla do histórie ako Schumanov plán, ktorý bol v skutočnosti postavený zväčša na myšlienkach Jeana Moneta. Ten však na verejnosti nebol až taký známy, bol skôr mužom v pozadí.“

Dom v Bazoches sur Guyonne 45 kilometrov západne od Paríža kúpil Monnet od švédskeho lekára, ktorý sa z rodinných dôvodov vrátil do vlasti. Philip le Guen hovorí, ako a kde sa rodili myšlienky geniálneho francúzskeho štátnika: „Každý deň začínal skoro ráno dlhou prechádzkou. Odchádzal ešte pred raňajkami a vrátil sa po poldruha hodine, neraz aj neskôr. Prv než odišiel do svojej kancelárie v Paríži to bol jediný úsek dňa, keď mohol byť sám. Počas prechádzok intenzívne uvažoval a hneď keď sa vrátil domov sadol si k písaciemu stolu a do notesa si zapísal všetky myšlienky, ktoré mu napadli. Týkali sa rozličných záležitostí nasledujúceho dňa, všetkého, čo mal vybaviť on alebo jeho spolupracovníci, ale uvažoval aj o svojich projektoch a tvoril koncept prejavov, ktoré mal predniesť.“

Charakteristickým znakom Jeana Monneta na prechádzkach bola ohnutá palička, klobúk a nepremokavý plášť, ktoré dodnes visia na drevenom vešiaku v jeho dome. Je tam aj pracovný stôl, na ktorom sa rodila nová Európa: „Počas jazdy autom do Paríža čítal všetky nové poznámky, ktoré si po prechádzke urobil, svojmu šoférovi. Keď im nerozumel, hneď ich preformuloval. V tom čase bol šéfom úradu na rekonštrukciu povojnového Francúzska a treba si uvedomiť, že Monnet bol pôvodne obchodník, ktorý predával koňak. Z praxe dobre vedel, že ak chcel produkt predať, bežní ľudia musia rozumieť jeho argumentom, prečo si ho kúpiť. Ak neporozumeli, o čom ten produkt je, potom si logicky kládli otázku, prečo by si ho mali aj kúpiť?“

Povojnové Európske spoločenstvo uhlia a ocele známe aj ako Montánna únia zapustilo hlboké korene a to aj vďaka zrozumiteľným argumentom bývalého obchodníka s francúzskym koňakom. Aj preto sa s nádychom irónie hovorí, že historicky by sa mohlo skôr volať únia uhlia, ocele a koňaku, lebo tento originálny nápoj bol súčasť všetkých debát s vplyvnými štátnikmi, ktoré Jean Monnet vo svojom dome na francúzskom vidieku viedol.

Tému spracoval korešpondent RTVS v Berlíne, Tibor Macák.