Ivana Novotná žije a pracuje v anglickom meste Shrewsbury, narodila sa však a vyštudovala na Slovensku. Opísala nám aktuálnu situáciu vo Veľkej Británii, ako štát reagoval na celosvetovú pandémiu, ako prebiehalo štúdium jej detí počas karantény, ale hovorila aj o pomoci štátu firmám, ktorú podľa nej štát zvládol veľmi dobre!
V rozhovore sa dočítate:
- o situácii počas šírenia koronavírusu vo Veľkej Británii,
- ako je to s nosením rúšok,
- ako reagovali školy na pandémiu,
- ako štát pomáha podnikateľom zvládať krízové obdobie,
- či bolo zásobovanie obchodov bezproblémové,
- aká bola informovanosť občanov.
Prípravy na pandémiu vystriedal Brexit
Už v roku 2016 britská štátna zdravotná služba mapovala pripravenosť krajiny na zvládnutie prípadnej pandémie. Výsledkom vykonanej simulácie pandémie bola správa obsahujúca mnoho odporúčaní, ktorá však dodnes nebola oficiálne zverejnená. Neoficiálne zdroje naznačujú, že výsledné zistenia upozornili na obrovskú nepripravenosť systému a zásadné nedostatky v pripravenosti krajiny na zvládnutie pandémie. Zdroje uvádzajú, že správa poukázala mimo iného na obrovský nedostatok ochranného materiálu, nedostatočnú koordináciu postupov, ale tiež na nepripravenosť kompetentných orgánov. Po referende o vystúpení Británie z EÚ sa však všetka pozornosť aj financie sústreďovali najmä na Brexit, dôsledkom bolo, že britská vláda zásadne odklonila svoju pozornosť od témy pripravenosti na zvládnutie prípadnej pandémie. Špeciálna vládna komisia pre pandémie, ktorá dovtedy existovala postupne upadala, až minulý rok došlo k jej úplnému rozpusteniu, dodáva Ivana.
Neskorá reakcia?
Začiatkom pandémie, čiže v prvej fáze šírenia vírusu, vláda argumentovala úplne inak ako zvyšok sveta. Ľuďom neodporúčali používať rúška hlavne preto, lebo nechceli strašiť obyvateľov. Vôbec sa nevnímalo pozitívne, keď mal niekto zakrytý nos a ústa, opisuje nám svoje skúsenosti Ivana. „Hovorilo sa aj o zvýšení možnej nákazy pri nesprávnom používaní rúšok,“ vysvetľuje dôvody ignorovania tejto zdravotníckej pomôcky. Dokonca sa ozývali ľudia, aj Slováci, ktorým bolo údajne zakázané chrániť si v obchodoch tvár, ako napr. predavačkám. Niekde im pohrozili aj vyhadzovom. Podľa Ivany v tomto smere vládol v krajine obrovský chaos, vláda každú chvíľu odporúčala niečo iné. Dokonca v istej chvíli aj WHO hovorila o zbytočnosti nosenia rúšok, na Slovensku boli pritom povinné už od 25. marca. Vo Veľkej Británii ich používanie v obchodoch bude povinné až od 24. júla! „Vláda si bola vedomá nedostatku rúšok už pred karanténou – nebolo dosť ani pre zdravotnícky personál a ošetrovateľov v domovoch sociálnych služieb, tak ak by odporučila rúška, bolo by ich ešte menej pre vyššie uvedené ohrozené skupiny kľúčových zamestnancov,“ povedala Ivana. Podľa Ivany došlo k vážnemu zľahčovaniu situácie.
„Už vo februári sme vedeli, že niekde vo svete zúri pandémia, ale nevedeli sme, že už je aj v Británii, kedže komunikácia vlády v úvodnej fáze úplne chýbala a neskôr bola veľmi nejednoznačná. V tom čase malo veľa detí v našom okolí príznaky respiračných chorôb, ktoré sú v tomto ročnom období vždy veľmi bežné. Nikto nemal ako zistiť, či ide o Covid-19, pretože informovanosť bola slabá a testovanie na Covid-19 sa vôbec nerobilo.U pacientov chorých na respiračné choroby sa často neodoberali žiadne vzorky. Niektoré deti v našej škole mali vysoké teploty a kašeľ. Rodičia však nemali možnosť zistiť, či ide o Covid-19 alebo nie, keďže všeobecní lekári informovali pacientov, aby s príznakmi charakteristickými pre Covid-19 nenavštevovali lekárov, ale kontaktovali špeciálnu linku.
Začiatok nákupného ošiaľu
Prvé pokyny vlády smerom k zamestnávateľom a firmám boli zverejnené okolo 20. marca. O celkovej karanténe, tzv. lockdowne, sa v krajine podľa Ivany začalo hovoriť až okolo 15.marca. Dalo sa očakávať, že sa rozpúta šialenstvo a vykupovanie zásob. Už asi 2 týždne predtým niektoré obchody zaviedli plošný limit maximálne 3 kusy akéhokoľvek tovaru na osobu, keďže nedostatok niektorých tovarov bol už zjavný začiatkom marca. “ V malom obchodíku s potravinami u nás na rohu môže vždy nakupovať už od marca len 1 zákazník a ostatní musia čakať vonku v rade, v odstupe 2 metre od seba. Už na začiatku marca, čiže ešte viac než 2 týždne pred oficiálnou karanténou, sa v obchodoch ako prvé vypredali vreckovky a toaletný papier, ktorý ste zohnali len horko-ťažko. Takisto chýbali aj cestoviny, múka, vajcia, droždie a niektoré druhy alkoholu. Zaujímavosťou bolo, že počas „lockdownu“ boli v Británii otvorené len kľúčové obchody,medzi ktoré boli zaradené okrem potravín, lekární a , drogérií aj predajne s alkoholom, pričom pre zmenu v Amerike to zase boli obchody so zbraňami, dodala s úsmevom Ivana.
Karanténa v prírode
V prvej fáze karantény sa davy ľudí hrnuli do populárnych dovolenkových destinácií v horách, čo často musela následne riešiť polícia pokutami. Pláže plné ľudí, ktorých fotografie obleteli aj Slovensko, boli až po konci hlavnej fázy karantény. Väčšina ľudí na pláž vyrazila bez rúšok a bol tam problém aj s dodržiavaním dvojmetrových odstupov.
Bournemouth, Brighton and Durdle Door, England vs. Langland Beach Gower, Wales on Bank Holiday Monday
Wales is still in #LockDown #StayingHome #ProtectingTheNHS #SavingLivesI rest my case#StayAlert #ControlTheVirus #SaveLives pic.twitter.com/oujCk9rzim
— ???????? Welsh Rarebit ???????? (@welsh_rarebit1) May 26, 2020
„My sme začali pešo objavovať prírodu v okolí nášho mesta a chodili sme po odľahlých turistických chodníkoch, po málo frekventovaných trasách a vždy sme dodržiavali vládou odporúčaný dvojmetrový odstup“, dodala. “Lockdown“ tak pomohol Ivaninej rodine spoznať bezprostredné okolie ich mesta.“Počas karantény sme si aj s deťmi vďaka peším túram vybudovali celkom slušnú kondičku.“
Kvôli nečinnosti vlády v úvode pandémie, nedostatku ochranných prostriedkov pre zdravotníkov a úplnej absencii testovania pacientov v prvých mesiacoch, došlo k obrovskému rozšíreniu vírusu, najmä medzi staršími občanmi v domovoch sociálnych služieb. Výsledkom týchto kľúčových zanedbaní je obrovské množstvo obetí pandémie.
Po hlavnej fáze karantény začiatkom júla znovu otvorili reštaurácie a pohostinstvá. V reštaurácii, kde sme boli len nedávno osláviť moje narodeniny, sme dodržiavali prísne pravidlá a sedeli sme vonku na terase. Reštaurácie bez terasy majú teraz veľké problémy. V klasických anglických pohostinstvách – puboch – však majú zákazníci pod vplyvom alkoholu často problém dodržiavať bezpečnostné pravidlá.
Preplatenie časti platu od štátu? Prečo nie?
Šírením koronavírusu nastala aj ekonomická neistota.Veľa ľudí nevedelo, či bude mať aj naďalej prácu. Vláda pod vedením Borisa Johnsona tento problém však zvládla veľmi dobre. Hneď od začiatku karantény firmy dostali jasný prísľub, že za zamestnancov, ktorí nemôžu z dôvodu karantény pracovať, štát uhradí 80 percent platu a v praxi tento system funguje bezproblémovo, čo je pre firmy obrovská pomoc.Toto nariadenie bude platiť až do konca augusta, následne sa začne suma znižovať, až kým sa táto poistka úplne zruší, vysvetľuje situáciu Ivana V niektorých kanceláriách zamestnávatelia napríklad na zníženie šance šírenia vírusu medzi zamestnancov namontovali plexisklá. Často sú to investície, ktoré si firmy môžu finančne dovoliť práve vďaka príspevkom na 80% platov zamestnancov, ktoré dostávali od vlády počas hlavnej fázy karantény.
A čo s deťmi?
Od 20.3.2020 sa v Anglicku zatvorili aj školy, a to znamenalo, že od pondelka 23.3.2020 nastalo domáce vyučovanie. Veľa rodičov muselo ostať doma s deťmi. Výnimky mali deti tzv. keyworkers, teda kľúčových pracovníkov, ako napríklad zdravotníkov, hasičov… Ich deti mohli naďalej chodiť do školy,ich počet bol však nízky. V prípade pani Ivany to bolo tak, že rodičia si chodili do školy pre písomné podklady a následne podľa nich učili svoje deti. Krúžky detí sa takisto presunuli do obývačiek.