Pakt Európskej únie (EÚ) o migrácii by absolútne zmenil identitu a charakter celej EÚ. Pakt má veľa bodov a napríklad hovorí o tom, že podporuje prisťahovalectvo, zavádza povinné prijímanie migrantov získaných na mori či ich povinné presídlenie v rámci členských štátov na základe veľkosti populácie a HDP členského štátu. Na dnešnej tlačovej konferencii to povedal predseda Národnej rady SR (NR SR) a hnutia Sme rodina Boris Kollár. Ako doplnil, Európska komisia minulý rok predložila na diskusiu pakt o migrácii a mala by sa podľa neho o tom viesť celospoločenská diskusia na úrovni štátov.
„Pokiaľ viete, tak na Slovensku sa nič také nedeje, ale nič také sa nedeje ani v ostatných krajinách EÚ. Máme dôvodné podozrenie, že sa to robí poza chrbát občanov EÚ,“ dodal šéf NR SR. Návrh podľa neho predpokladá, že do Európy sa môže dostať 70 miliónov migrantov z tretích krajín. „Nehovoria len o špičkových odborníkoch, inžinieroch, vedcoch, ale hovoria už aj o pomocných silách, pracovníkoch. Keby sme prijali tento pakt, súhlasili s ním a bol by prijatý v Bruseli poza náš chrbát, zobrali by nám jednak samostatné rozhodovanie o migrácii v rámci Slovenska, ale zaplavili by Európu migrantmi, nekontrolovateľne by im uvoľnili toky z tretích krajín, pomáhali by sa im etablovať, udomácniť v Európe,“ zdôraznil Kollár. Tým by sa mohol podľa neho „narušiť a možno aj zničiť charakter terajšej Európy, naša kultúra, história či zvyky.“
Podľa Kollára ide o vážnu tému
Podľa neho ide o vážnu tému a treba o nej hovoriť. „My by sme si mali sami rozhodovať o tom, kto sem príde, koho sem pustíme a za akých podmienok a nie, aby sme to zase dostali ako diktát z Bruselu,“ zdôraznil. Strana Identita a demokracia preto podľa neho prichádza s aktivitou naprieč celou Európou a vyzývajú ľudí, aby sa k tomuto vyjadrili a prípadne dali podpis proti zasahovaniu do vnútorných záležitostí členských štátov EÚ, lebo migrácia by mala byť vnútornou záležitosťou členského štátu EÚ.
Na otázku, či otvoril diskusiu s koaličnými partnermi odpovedal, že toto je vec, „do ktorej mi nebude kecať žiadny koaličný partner“. Svoje výhrady komunikoval Kollár s ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom (nom. SaS). „Aj dnes budem s pánom ministrom a budem mu to znova opakovať, ale pán minister mi nemôže do toho nič povedať. Ja mám vlastný rozum a vlastné politické smerovanie nášho hnutia a chránenia našej krajiny pred migráciou. Ja túto diskusiu otvorím a keď dostaneme veľa podpisov, tak mu to takto položím na stôl, aby aj pán minister videl, ako sa k migrácii a takýmto nezmyslom z Bruselu stavajú občania Slovenska,“ dodal.
Nezmenený postoj Slovenska
Podľa ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nom. SaS) je dlhodobý postoj SR k migrácii známy a je aj zapísaný v Programovom vyhlásení vlády. „Slovenská republika je pripravená prejaviť solidaritu voči tým krajinám, ktoré sú vystavené migračným tlakom, ale zároveň odmietame povinné kvóty. Na tejto veci sa nič nemení a nie som si vedomý toho, že by bol v súčasnosti v slovenskom parlamente politický subjekt, ktorý by mal iný postoj,“ priblížil na tlačovej konferencii Korčok s tým, že minulý týždeň navštívil aj jeden z utečeneckých táborov v Grécku. Krajine tým chcel vyjadril podporu v tom, „aký veľký údel znáša“. Práve do utečeneckých táborov v Grécku investuje SR podľa jeho slov milión eur.
Podobné stanovisko ako šéf slovenskej diplomacie zaujal po dnešnom rokovaní vlády aj minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Zopakoval, že Slovensko nepodporuje žiadne povinné kvóty o prerozdeľovaní migrantov. Pakt je však podľa neho aj o solidarite so štátmi, ktoré sú v prvej línii a bojujú s vlnami migrantov. „Je to o tom, že tú solidaritu je možné vyjadriť rôznym spôsobom, nielen finančným, ale napríklad aj vyslaním policajtov či rôznymi projektami,“ ozrejmil Mikulec. Dodal, že prijatie Paktu EÚ o migrácii sa na pôde Únie neočakáva ani tento rok ani budúci.