EuropskeNoviny.sk
Podľa Michala Wiezika (Spolu/EPP) je dohoda medzi USA a Nemeckom o dostavbe plynovodu krokom späť pri napĺňaní cieľov Parížskej klimatickej dohody a Európskeho ekologického dohovoru. „Prichádza práve v období, keď má byť všetko úsilie na oboch stranách vynaložené na ukončenie podpory fosílnym zdrojom energie. Žiaľ, je to dôsledok energetickej politiky Nemecka, ktoré sa do tejto pozície dostalo po náhlom odstavení svojho atómového programu,“ tvrdí europoslanec. Dodáva, že tento krok podkopáva postavenie Európskej únie ako lídra v klimatickej politike.
USA a Nemecko sa dohodli na kompenzáciách pre Ukrajinu a Poľsko, ktoré budú poškodené spustením dodávok ruského plynu do Nemecka cez Nord Stream 2. Tento plynovod totiž prakticky nahradí prepravu plynovodmi Bratstvo a Jamal cez Ukrajinu a Strednú Európu.
Ekologickosť nedostatočná, kompenzácie dostatočné?
„V dohode sa však okrem Poľska a Ukrajiny nespomínajú aj ďalšie krajiny, ktoré najviac utrpia presmerovaním toku plynu do západnej a južnej Európy cez Nord Stream 2, medzi nimi aj Slovensko,“ hovorí Peter Kremský /OĽaNO/, predseda parlamentného hospodárskeho výboru. Sprevádzkovanie baltského plynovodu totiž prinesie podľa neho zmenu situácie, pričom kontrolu nad vstupom ruského plynu do EÚ získa Nemecko na úkor stredoeurópskych krajín. Zníženie tranzitu plynu môže priniesť podľa Kremského aj výrazný výpadok príjmov dotknutých štátov v objeme niekoľko miliárd eur ročne.
„Očakávame, že USA a Nemecko tento prístup prehodnotia a budú tlačiť najmä na predĺženie zmlúv o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu a Slovensko po roku 2024,“ informuje Kremský. Ako doplnil, bude sa zaujímať o to, aké kroky v tomto smere podnikne ministerstvo hospodárstva, keďže ide o vec strategického štátneho záujmu. „Verím, že minister hospodárstva sa zasadí za to, aby Slovensko touto dohodou neutrpelo straty a podieľalo sa na kompenzáciách za spustenie nového plynovodu do Nemecka,“ povedal Kremský.
Pokiaľ ide o kompenzácie, mohla by to byť podľa neho najmä pomoc so zvýšením bezpečnosti a diverzifikácie energetických sietí. Príkladom môže byť podľa neho výstavba plynovodu Eastring, ktorým by sa Slovensko napojilo na dodávky plynu z Kaukazu, zlepšenie prepojenia elektrických vedení Slovenska s Ukrajinou, Rakúskom, Českom, či rozšírenie existujúcich a budovanie nových zásobníkov plynu a tiež podpora energetických inovácií, budovania obnoviteľných zdrojov či alternatívnych palív.
Spojené štáty americké a Nemecko sa v rámci dohody, ktorá umožní dokončenie kontroverzného plynovodu Nord Stream 2 bez uvalenia ďalších amerických sankcií, dohodli na podpore Ukrajiny a Poľska prostredníctvom financovania alternatívnych energetických zdrojov a rozvojových projektov. Plynovod, ktorý má prepravovať zemný plyn z Ruska cez Baltské more do Nemecka, obe krajiny obchádza, pričom sa tiež obávajú úmyslov Moskvy. Nová dohoda tiež zaväzuje Washington a Berlín, že použijú sankcie a iné nástroje, ak sa Rusko pokúsi využiť plynovod ako politickú zbraň.
Nemecko a USA sa zaviazali podporiť fond v hodnote miliardy dolárov pre Ukrajinu, aby diverzifikovala svoje energetické zdroje. Nemecko preň poskytne počiatočný grant vo výške 175 miliónov dolárov. Berlín sa tiež zaručil, že uhradí Ukrajine poplatky za tranzit plynu, ktoré stratí do roku 2024 v dôsledku Nord Streamu 2, s možným predĺžením o 10 rokov.
Kremeľ v stredu informoval, že ruský prezident Vladimir Putin sa v stredu rozprával s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a diskutovali o možnom predĺžení dohody o tranzite plynu cez Ukrajinu po roku 2024.
V súvislosti s Poľskom Nemecko súhlasilo, že podpíše Iniciatívu Trojmorie – program podporovaný Európskou úniou a USA, ktorého cieľom je podpora investícií, rozvoja infraštruktúry a energetickej bezpečnosti v krajinách hraničiacich s Baltským, Čiernym a Jadranským morom. Nemecká vláda uviedla, že do roku 2027 pomôže prispieť na túto iniciatívu prostredníctvom eurofondov až do 1,7 miliardy dolárov.
Poľsko a Ukrajina však vyjadrili nespokojnosť s rozhodnutím umožniť dostavbu plynovodu a uviedli, že úsilie o zníženie bezpečnostnej hrozby v podobe Ruska je nedostatočné. „Toto rozhodnutie vytvorilo politickú, vojenskú a energetickú hrozbu pre Ukrajinu a strednú Európu, zatiaľ čo zvýšilo potenciál Ruska destabilizovať bezpečnostnú situáciu v Európe a udržiavať rozpory medzi členskými štátmi NATO a Európskej únie,“ uviedli ministri zahraničných vecí Poľska a Ukrajiny v spoločnom vyhlásení.
(redakcia/SITA).
