Komisia vyzýva na lepšie uplatňovanie environmentálnych pravidiel na ochranu zdravia a životného prostredia

Komisia uverejnila tretie preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov, kľúčový nástroj na podávanie správ, ktorým sa podporuje presadzovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia a zvyšuje informovanosť o význame vykonávania environmentálnych pravidiel. Preklenutie priepasti medzi tým, o čom sa rozhoduje na úrovni Únie, a tým, čo sa vykonáva v praxi, je nevyhnutné na to, aby sa zabezpečili dobré výsledky v oblasti životného prostredia pre občanov a aby sa zachovali rovnaké podmienky pre podniky a zároveň vytvárali príležitosti pre hospodársky rozvoj.

Komisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius v tejto súvislosti uviedol: „Tento ročný prieskum vykonávania environmentálnych právnych predpisov je výzvou na prijatie opatrení. Hoci od predchádzajúceho preskúmania nastal v niektorých oblastiach pokrok, obávam sa, že v iných oblastiach sa nedostatky pri vykonávaní predpisov stále zväčšuje, v dôsledku čoho sme všetci zraniteľnejší voči znečisťovaniu životného prostredia a súvisiacim rizikám. Táto analýza poskytuje členským štátom nástroje a informácie, ktoré potrebujú na zlepšenie vykonávania predpisov a lepšiu ochranu nášho zdravia a životného prostredia. Využime ich čo najlepšie!“

V tomto preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov sa vyvodzujú závery a definujú spoločné trendy na úrovni EÚ na základe 27 správ o jednotlivých krajinách, v ktorých sa uvádza aktuálny stav vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia. Preskúmanie obsahuje množstvo informácií o tom, ako vlády EÚ chránia kvalitu vzduchu, ktorý občania dýchajú, vody, ktorú pijú, a prírody, ktorú si užívajú. Okrem toho sa v ňom stanovujú prioritné opatrenia na zlepšenie situácie v každom členskom štáte.

Súčasný stav v hlavných oblastiach environmentálnej politiky

• Biodiverzita v EÚ naďalej klesá. Medzi biotopy, ktorých stav patrí k najhorším v celej EÚ, sa zaraďujú poloprírodné trávne porasty, rašeliniská, močiare a mokrade. Lesy sú pod obrovským tlakom a väčšina členských štátov musí zintenzívniť úsilie o dokončenie svojich sústav Natura 2000.
• Voda: cesta k dosiahnutiu dobrého stavu vodných útvarov je pomalá a niektoré členské štáty meškajú s prijatím kľúčových nástrojov na riešenie tohto problému, najmä plánov manažmentu povodí. Podobne sa od členských štátov vyžaduje, aby včas prijali svoj plán manažmentu povodňového rizika s cieľom lepšie riadiť povodňové riziká vo svojej krajine. Okrem toho vykonávacie predpisy týkajúce sa pitnej vody v niektorých krajinách naďalej vyvolávajú obavy. Vykonávanie pravidiel EÚ týkajúcich sa dusičnanov a úpravy komunálnych odpadových vôd bolo z dôvodu nedostatočného plánovania a infraštruktúry pomalé, a to aj napriek dostupnosti finančných prostriedkov EÚ.
• Obehové hospodárstvo: hoci väčšina členských štátov má zavedené vnútroštátne stratégie a akčné plány obehového hospodárstva, medzi mierami produktivity zdrojov a využívania obehových materiálov členských štátov sú značné rozdiely. Mierou produktivity sa meria, ako efektívne hospodárstvo využíva zdroje vo výrobe, zatiaľ čo mierou obehového využívania materiálov sa meria podiel materiálov, ktoré sa zhodnocujú a vracajú do hospodárstva. Na zlepšenie potenciálu recyklovateľnosti plastov, stavebných materiálov a textílií treba prijať ďalšie opatrenia. Významným problémom vo všetkých členských štátoch zostáva predchádzanie vzniku odpadu a v niektorých krajinách je stále potrebné riešiť nevyhovujúce skládky.
• Znečisťovanie ovzdušia predstavuje pre Európanov stále veľký zdravotný problém. Členské štáty musia systematicky a konzistentne plniť požiadavky na monitorovanie kvality ovzdušia, aby bolo možné lepšie presadzovať čisté ovzdušie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. Dosiahnutie súladu si vyžaduje prísne opatrenia, najmä prechod na udržateľnú mobilitu poháňanú obnoviteľnými zdrojmi energie, zavedenie nízkoemisných poľnohospodárskych techník, a to aj v prípade chovu hospodárskych zvierat a hospodárenia s hnojom a hnojivami.
• Klíma: celkovo existuje dobrá úroveň vykonávania právnych predpisov v oblasti klímy v celej EÚ; teraz je dôležité dohodnúť sa na balíku opatrení na splnenie cieľa – 55 % stanoveného v právnom predpise v oblasti klímy na rok 2030 a vykonávať ho. Úsilie o adaptáciu na zmeny klímy v každom členskom štáte a na úrovni EÚ sa však musí zintenzívniť, aby bolo možné zvládnuť tvrdú realitu narastajúcich klimatických vplyvov. Primerané opatrenia na prevenciu a/alebo minimalizáciu škôd spôsobených zmenou klímy prinášajú významné hospodárske, environmentálne a sociálne prínosy.

Faktory podporujúce vykonávanie

Mnohé členské štáty musia zabezpečiť, aby bolo k dispozícii viac finančných prostriedkov na pokrytie investičných potrieb v rámci environmentálnych cieľov a priorít. V rámci tohto preskúmania sa po prvýkrát v prípade každého členského štátu porovnávajú dostupné finančné prostriedky na vykonávanie environmentálnych právnych predpisov s investičnými potrebami. Investičné potreby v EÚ na splnenie environmentálnych cieľov predstavujú 110 miliárd eur ročne. Takmer dve tretiny nedostatku environmentálnych investícií súvisia s riešením všeobecného znečistenia a ochranou vodných útvarov a hospodárenia s nimi.

Prispôsobenie a posilnenie administratívnych kapacít členských štátov má pre zabezpečenie dodržiavania a vykonávania právnych predpisov EÚ zásadný význam a zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti na vnútroštátnej úrovni je nevyhnutné na vykonávanie environmentálnych právnych predpisov. Ide o piliere environmentálnej správy. Vo väčšine členských štátov je stále priestor na zlepšenie prístupu verejnosti k súdom v súvislosti s napadnutím rozhodnutí, úkonov alebo opomenutí, a to najmä v oblastiach plánovania týkajúcich sa vody, prírody a/alebo kvality ovzdušia. Väčšina členských štátov takisto musí lepšie informovať verejnosť o jej právach na prístup k spravodlivosti.

Súvislosti

Prvé preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov bolo prijaté vo februári 2017. Toto preskúmanie funguje spolu s politikou Komisie v oblasti lepšej právnej regulácie, ktorá sa zameriava na zlepšenie vykonávania existujúcich právnych predpisov a politík. Mnohé členské štáty od prijatia prvého preskúmania organizovali vnútroštátne dialógy o vykonávaní environmentálnych právnych predpisov venované prioritným témam uvedeným v ich správach. V mnohých prípadoch boli zapojené regionálne a miestne orgány a kľúčové zainteresované strany.

Komisia spolupracuje s členskými štátmi, aby mohli prostredníctvom procesu preskúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov lepšie uplatňovať politiky a pravidlá v oblasti životného prostredia. Ak sa dohodnuté pravidlá nevykonávajú riadne, Komisia môže podniknúť právne kroky.

Informácie o porušovaní environmentálnych právnych predpisov sú k dispozícii na interaktívnej mape a v prehľade.