EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament sa vo štvrtok oficiálne vyjadril k najnovšej výročnej správe Európskej komisie o právnom štáte, ktorá mapuje dodržiavanie základných hodnôt EÚ v jej členských štátoch. Stalo sa tak prostredníctvom nelegislatívneho uznesenia, ktoré schválili poslanci.
Parlament ocenili zlepšenie výročného monitorovania zo strany Komisie. Zároveň však poukázal na potrebu ďalších úprav vrátane napríklad prepojenia monitorovania s mechanizmom podmieňujúcim prístup k prostriedkom EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu. Poslanci vyjadrili znepokojenie v súvislosti so stavom slobody tlače a plurality médií. Zdôraznili tiež, že novinári budú naďalej vystavení riziku, pokiaľ zodpovedné orgány nebudú schopné a ochotné stíhať korupciu, ktorú novinári odhaľujú. Podrobnejšie informácie o obsahu uznesenia nájdete v samostatnej tlačovej správe.
Správa o stave právneho štátu z dielne Európskej komisie, ako aj odporúčania pre jednotlivé členské štáty, sú k dispozícii tu. Špecifické odporúčania pre Slovenskú republiku nájdete tu. Hlasovaniu o uznesení predchádzala dopoludňajšia rozprava poslancov s podpredsedníčkou Európskej komisie Věrou Jourovou. Videozáznam rozpravy je k dispozícii tu.
Reakcie slovenských poslancov
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Stotožňujem sa s odporúčaniami, ktoré vyplývajú pre Slovensko zo Správy o právnom štáte za rok 2022. Rád by som vyzdvihol tri, ktoré sú pre zlepšenie právneho štátu na Slovensku kľúčové a potrebujeme ich v najbližšom čase akútne riešiť. Európska komisia nám odporúča obmedziť právomoc generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia zvyšku prokuratúry, zlepšenie fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov (vrátane reformy zákona o ohováraní) a podporu nezávislosti verejnoprávnych médií. Výzvou zostáva aj mimoriadne nízka dôvera Sloveniek a Slovákov v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ voči justícii.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Na európskych pravidlách sme sa zhodli všetci, ktorí sme do EÚ vstúpili. Platia rovnako pre všetky krajiny. Žiaľ, Maďarsko a Poľsko obchádzajú pravidlá a narúšajú základné hodnoty právneho štátu. Ako parlament dlhodobo tlačíme na to, aby krajiny, ktoré podkopávajú demokraciu a právny štát nemohli užívať rovnaké výhody ako tie, ktoré sa pravidlami riadia, a budeme v tom pokračovať.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Podporujem hodnotenie stavu právneho štátu v jednotlivých členských štátoch Komisiou. Ak chce Únia jednotný trh, musí dohliadať aj na stav v členských štátoch v oblasti práva. Mala by to ale robiť podľa jasných, dopredu stanovených kritérií, aspoň tak, ako to robí napríklad pri hodnotení verejných dlhov a deficitov.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Uznesenie, ktorým Európsky parlament reaguje na výročnú správu Komisie o stave právneho štátu, považujem za nevyvážené a jednostranné. Napriek tomu, že problémy s právnym štátom nevidíme iba v niektorých krajinách strednej a východnej Európy, správa spomína práve tie a nevenuje sa problémom v iných členských štátoch. Významným nedostatkom je prehliadnutie prípadu smrti pána Jozefa Chovanca na letisku v Belgicku, ku ktorej došlo v roku 2018 a dodnes nebola dostatočne vyšetrená, hoci na spravodlivé vyšetrenie a zahrnutie tohto prípadu do Správy o stave právneho štátu som Komisiu vo svojom liste podporenom ďalšími kolegami jasne vyzvala.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Opakujúce výzvy vo forme nezáväzných a všeobecných odporúčaní, ktoré členské štáty majú alebo nemajú ochotu plniť, tak by som to zhrnul. Je mi osobne ľúto, že v oblasti rešpektovania ľudských práv, popri iných menšinách nefiguruje zmienka týkajúca sa rómskych komunít. Akoby tento problém neexistoval.“
Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „Na Slovensku som pracoval ako sudca skoro 40 rokov. A som v princípe proti tomu, aby Brusel zasahoval do justičného systému národných štátov. Na druhej strane musím konštatovať, že hodnotiaca správa pokiaľ sa týka právneho štátu na Slovensku za rok 2022 je objektívna. Trestný čin ohýbania práva do právneho poriadku SR nepatrí. Zasahovanie politikov mimovládnych organizácií do menovania sudcov generálneho prokurátora, špeciálneho prokuratúra a do ich činností je neprípustné. Je potrebné v tomto smere urobiť nápravu, pretože nakoniec dospejem k záveru, že ministerstvo spravodlivosti bude ministerstvom mimovládnych organizácií a občianskych združení, a to nie je dobré.“
Katarína Roth Neveďalová (S&D, SK) uviedla: „V tejto pravidelnej správe sa opäť ukázalo kde má Slovensko rezervy a hlavne to, že ľudia nedôverujú súdnictvu a spravodlivosti v našej krajine. Považujem to za alarmujúce a je potrebné to zmeniť. Európska komisia v tejto správe jasne hovorí aj o tom, že na Slovensku potrebujeme väčšiu transparentnosť pokiaľ ide o vlastníkov médií, s čím plne súhlasím.“
Michal Šimečka (RE, SK) uviedol: „Stotožňujem sa so závermi správy o právnom štáte Európskej komisie za uplynulý rok a vítam, že Komisia rozširuje správu o odporúčania pre jednotlivé členské štáty. Zároveň ma veľmi mrzí, že správa je k Slovensku kritická a konštatuje, že v kľúčových oblastiach, ktoré majú prispieť k predchádzaniu korupcii na Slovensku, naďalej dosahujeme len pomalý pokrok. Komisia si kriticky všíma aj počínanie generálneho prokurátora Maroša Žilinku a jeho nadužívanie paragrafu 363 v prípadoch korupcie na vysokých miestach, v ktorých zákonnosť vznesených trestných obvinení potvrdili aj súdy prvého stupňa. Spolu s právnym vákuom pre LGBTIQ+ ľudí a obrovskou nedôverou ľudí v slovenskú justíciu v rámci celej EÚ nás hodnotenie Komisie radí ku krajinám EÚ, ktoré majú veľké rezervy v oblasti právneho štátu. Hoci správa podstatne viac kritizuje za nedodržiavanie zásad právneho štátu Maďarsko či Poľsko, v otázke právneho štátu aj Slovensko patrí skôr k tým horším krajinám Únie. Práve preto musí byť téma právneho štátu po predčasných voľbách na Slovensku jednou z top priorít budúcej vlády.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Na Slovensku máme svoju vlastnú osobnú skúsenosť, čo sa stane, ak premiér nazýva novinárov špinavými protislovenskými prostitútkami a zároveň majú pochybní ľudia otvorené dvere k politickým špičkám, všetkým verejným inštitúciám a sú presvedčení o svojej beztrestnosti. Na odkaz Jána Kuciaka Európa nikdy nezabudne.“
