Európska zelená dohoda: udržateľnejšie využívanie prírodných zdrojov rastlín a pôdy

Komisia prijala balík opatrení na udržateľné využívanie kľúčových prírodných zdrojov, ktorý zároveň posilní odolnosť potravinových systémov a poľnohospodárstva EÚ.

Na základe právneho predpisu o monitorovaní pôdy sa EÚ vydá cestou k zabezpečeniu zdravej pôdy do roku 2050, a to vďaka zhromažďovaniu údajov o zdraví pôdy a ich sprístupňovaniu poľnohospodárom a iným pôdohospodárom. Týmto predpisom sa zároveň z udržateľného obhospodarovania pôdy stáva norma a riešia sa ním situácie neprijateľných zdravotných a environmentálnych rizík spôsobených kontamináciou pôdy. Dnešné návrhy takisto posilnia inováciu a udržateľnosť, keďže umožnia bezpečné využívanie technického pokroku v oblasti nových genómových techník, a to v snahe podporiť rozvoj plodín odolných voči zmene klímy a obmedzenie používania chemických pesticídov. Zároveň zabezpečia udržateľnejšie, kvalitnejšie a rozmanitejšie osivá a množiteľský a reprodukčný materiál pre rastliny a lesy. Novými opatreniami sa v neposlednom rade navrhuje aj obmedzenie potravinového a textilného odpadu, čo prispeje k efektívnejšiemu využívaniu prírodných zdrojov a ďalšiemu zníženiu emisií skleníkových plynov z týchto sektorov.

Tieto opatrenia prinesú dlhodobé hospodárske, sociálne, zdravotné a environmentálne výhody pre všetkých. Keďže nové pravidlá zabezpečujú odolnejšie prírodné zdroje, podporujú najmä ľudí, ktorých živobytie priamo súvisí s pôdou a prírodou. Prispejú k prosperujúcim vidieckym oblastiam, potravinovej bezpečnosti a odolnému a prekvitajúcemu biohospodárstvu, postavia EÚ na čelo inovácie a vývoja a pomôžu zvrátiť stratu biodiverzity a pripraviť sa na dôsledky zmeny klímy.

Nový právny predpis EÚ na zvýšenie hodnoty pôdy a jej zdrojov

V súčasnosti je nezdravých 60 až 70 % pôdy v EÚ. Navyše v dôsledku erózie sa každoročne odplaví miliarda ton pôdy, čo znamená, že zvyšná úrodná horná vrstva rýchlo mizne. Náklady spojené s degradáciou pôdy sa odhadujú na viac ako 50 miliárd eur ročne.

Návrh úplne prvého právneho predpisu EÚ o pôde obsahuje harmonizované vymedzenie zdravia pôdy, zavádza komplexný a koherentný rámec monitorovania a podporuje udržateľné obhospodarovanie pôdy a sanáciu znečistených plôch. Týmto návrhom sa zastrešuje niekoľko zdrojov údajov o pôde, pričom sa kombinujú údaje o odbere vzoriek pôdy pochádzajúce z rámcového štatistického prehľadu pôdy a jej využitia (LUCAS) v EÚ so satelitnými údajmi z programu Copernicus a s vnútroštátnymi a súkromnými údajmi. Konečným cieľom je dosiahnuť zdravý stav pôdy v EÚ do roku 2050 v súlade s cieľom nulového znečistenia, ktorý si Únia stanovila.

Údaje o pôde podporia inovačné, technologické a organizačné riešenia, najmä v rámci poľnohospodárskych postupov. Poľnohospodárom a iným vlastníkom pôdy tieto údaje pomôžu zaviesť najvhodnejšie metódy úpravy a pomôžu im zvýšiť úrodnosť pôdy a výnosy a zároveň minimalizovať spotrebu vody a živín. Tieto údaje navyše zlepšia naše chápanie trendov v oblasti sucha, zadržiavania vody a erózie, pričom posilnia prevenciu a riadenie katastrof. Vďaka zdravšej pôde a lepším údajom získajú poľnohospodári a pôdohospodári ďalšie možnosti príjmu, keďže môžu byť odmeňovaní za uhlíkové poľnohospodárstvo a dostávať platby za ekosystémové služby alebo za zvyšovanie hodnoty zdravej pôdy a potravín, ktoré sa na nej vyprodukujú. Návrh neukladá vlastníkom pôdy a pôdohospodárom vrátane poľnohospodárov žiadne priame povinnosti.

Členské štáty zadefinujú pozitívne a negatívne postupy obhospodarovania pôdy. Vymedzia aj opatrenia na regeneráciu pôdy s cieľom prinavrátiť jej zdravie, a to na základe vnútroštátnych posúdení zdravia pôdy. Tieto posúdenia budú zároveň podkladom pre ďalšie politiky EÚ, ako je napríklad politika v oblasti využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF), spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a politika vodného hospodárstva.

V návrhu sa takisto požaduje, aby členské štáty riešili neprijateľné riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie spôsobené kontamináciou pôdy, a to v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“. Členské štáty budú musieť identifikovať, preskúmať, posúdiť a vyčistiť znečistené plochy.

Odolnejšie potravinové systémy vďaka novým genómovým technikám

Poľnohospodári a šľachtitelia potrebujú prístup k najmodernejším inováciám. Nové technológie môžu pomôcť zvýšiť odolnosť poľnohospodárstva aj zalesnenej pôdy a chrániť úrodu pred účinkami zmeny klímy, straty biodiverzity a zhoršovania životného prostredia. Nové genómové techniky (NGT) sú inovačné nástroje, ktoré pomáhajú zvyšovať udržateľnosť a odolnosť nášho potravinového systému. Umožňujú vývoj vylepšených odrôd rastlín, ktoré sú odolné proti zmene klímy, proti škodcom, vyžadujú si menej hnojív a pesticídov a môžu zabezpečiť vyššie výnosy. Zároveň pomáhajú obmedziť používanie chemických pesticídov a znížiť riziko spojené s ich používaním na polovicu a znižujú závislosť EÚ od dovozu poľnohospodárskych výrobkov.

Vo väčšine prípadov tieto nové techniky vedú k cielenejším, presnejším a rýchlejším zmenám než konvenčné techniky, pričom sa vypestuje rovnaká plodina ako pri použití klasických techník, ako je napríklad výber osiva či kríženie.

Náš návrh:

• zavedie dve kategórie rastlín získaných pomocou NGT: rastliny získané pomocou NGT, ktoré sú porovnateľné s prirodzene sa vyskytujúcimi alebo konvenčnými rastlinami, a rastliny získané pomocou NGT s komplexnejšími úpravami,
• obe kategórie budú podliehať rôznym požiadavkám na uvedenie na trh, pričom sa zohľadnia ich odlišné charakteristiky a rizikové profily. Rastliny z prvej kategórie sa budú musieť nahlásiť. Rastliny z druhej kategórie prejdú rozsiahlejším procesom stanoveným v smernici o geneticky modifikovaných organizmoch,
• poskytne stimuly na nasmerovanie vývoja rastlín k väčšej udržateľnosti,
• zabezpečí transparentnosť v súvislosti so všetkými rastlinami získanými pomocou NGT na trhu EÚ (napr. označovaním osiva),
• zabezpečí dôkladné monitorovanie hospodárskych, environmentálnych a sociálnych vplyvov produktov získaných pomocou NGT.

Udržateľnejší a rozmanitejší rastlinný množiteľský a lesný reprodukčný materiál

Európsky sektor osív je najväčším vývozcom na svetovom trhu s osivami (tvorí 20 % svetového trhu s odhadovanou hodnotou 7 – 10 miliárd eur a zahŕňa 7 000 spoločností, najmä malých a stredných podnikov). Je dôležité, aby právne predpisy držali krok s vedeckým vývojom. Týmto návrhom sa aktualizujú a zjednodušia súčasné pravidlá, z ktorých niektoré sú staršie ako 50 rokov.

Navrhovaným nariadením o výrobe rastlinného množiteľského a lesného reprodukčného materiálu a obchodovaní s ním sa zvýši rozmanitosť a kvalita semien, odrezkov a iného rastlinného množiteľského materiálu, ktorý zaručí stabilné výnosy tým, že zabezpečí odolnosť odrôd rastlín voči budúcim zmenám vďaka testovaniu udržateľnosti (napr. odolnosť proti chorobám). Osivá budú takisto lepšie prispôsobené tlakom zmeny klímy, pomôžu zachovať genetickú diverzitu pestovaných plodín a prispejú k zaisteniu potravinovej bezpečnosti. Návrhom sa zníži byrokracia a zvýši sa efektívnosť a účinnosť registračných a certifikačných systémov.

Pokiaľ ide o lesný reprodukčný materiál, pomôžeme zabezpečiť, aby bol správny strom vysadený na správnom mieste, a lesy sa tak lepšie prispôsobili zmene klímy. Šľachtenie stromov umožňuje urýchliť adaptáciu lesov na zmenu klímy, čím sa zabezpečí ich nepretržitá produktivita v budúcnosti.

Obmedzovanie potravinového a textilného odpadu

V EÚ sa každoročne vyhodí takmer 59 miliónov ton potravín (131 kg na obyvateľa) s odhadovanou trhovou hodnotou 132 miliárd eur. Viac ako polovicu potravinového odpadu (53 %) produkujú domácnosti, za ktorými nasleduje spracovateľský a výrobný sektor (20 %). Boj proti plytvaniu potravinami má trojaký prínos: šetrí potravinami určenými na ľudskú spotrebu, čím prispieva k potravinovej bezpečnosti. Pomáha podnikom a spotrebiteľom ušetriť peniaze a znižuje vplyv výroby a spotreby potravín na životné prostredie.

V snahe urýchliť napredovanie EÚ Komisia navrhuje, aby členské štáty do roku 2030 znížili potravinový odpad o 10 % pri spracovaní a výrobe a o 30 % (na obyvateľa) spoločne v rámci maloobchodu a spotreby (reštaurácie, stravovacie služby a domácnosti).

Textilný odpad takisto zaťažuje obmedzené prírodné zdroje. Približne 78 % textilného odpadu spotrebitelia neseparujú a končí v zmiešanom odpade z domácností, ktorý je určený na spaľovanie alebo skládkovanie. Viac informácií o dnešnom návrhu sa uvádza v osobitnej tlačovej správe.

Ďalšie kroky

Návrhy teraz prediskutujú Európsky parlament a Rada v rámci riadneho legislatívneho postupu.

Súvislosti

Európska zelená dohoda je pre zdravie našich obyvateľov a planéty nevyhnutná. Po jej zverejnení v decembri 2019 odštartovala hlbokú a holistickú transformáciu našej spoločnosti a nášho hospodárstva. Dnešným balíkom sa dopĺňajú predchádzajúce návrhy v rámci piliera Zelenej dohody, ktorý je venovaný prírodným zdrojom.

Tieto iniciatívy a ich ciele sa opierajú o riešenia, ktoré ponúka príroda ako náš najlepší spojenec v boji proti zmene klímy. V záujme dosiahnutia klimatickej neutrality, najmä s cieľom zlepšiť odstraňovanie uhlíka prirodzenými záchytmi, dodržiavať európsky právny predpis v oblasti klímy a plniť medzinárodné záväzky Európskej únie podľa Parížskej dohody aj globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020, musíme naliehavo posilniť odolnosť prírodných ekosystémov v celej EÚ, zvýšiť ich schopnosť pomáhať nám prispôsobiť sa zmene klímy a zachovať ich výrobnú kapacitu na to, aby sme zabezpečili trvalú potravinovú a materiálovú bezpečnosť.