EuropskeNoviny.sk
Nový obchodný nástroj má slúžiť predovšetkým ako odstrašujúci prostriedok, Únii však umožní bojovať proti hospodárskemu nátlaku a reagovať vlastnými protiopatreniami.
Európsky parlament v utorok 578 hlasmi za, 24 proti a 19 sa zdržalo hlasovania schválil nový obchodný nástroj. Ten Európskej únii umožní reagovať – v súlade s medzinárodným právom a ako poslednú možnosť – v prípade, že Úniu alebo členský štát ekonomicky vydiera krajina mimo EÚ, ktorá sa snaží ovplyvniť konkrétnu politickú voľbu alebo postoj.
Nástroj proti nátlaku (ACI) sa snaží chrániť zvrchovanosť EÚ a členských štátov v geopolitickom prostredí, v ktorom zahraničné mocnosti čoraz viac využívajú obchod a investície ako zbraň.
Čo je to hospodársky nátlak?
Podľa nariadenia ide o hospodársky nátlak vtedy, keď sa tretia krajina pokúša prinútiť Úniu alebo členský štát, aby sa rozhodli pre určitú politickú voľbu tým, že voči nim uplatní alebo pohrozí uplatnením obchodných či investičných opatrení. Hoci tento druh nátlaku narúša strategickú autonómiu Únie, dohoda so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) sa naň nevzťahuje. Mechanizmus na urovnávanie sporov tejto organizácie možno uplatniť na konkrétne prípady hospodárskeho nátlaku, len ak sa týkajú aspektov, ktoré porušujú jej zásady.
Podľa nových pravidiel bude mať Komisia štyri mesiace na vyšetrenie prípadov možného nátlaku. Na základe jej zistení bude mať Rada osem až desať týždňov na to, aby rozhodla (kvalifikovanou väčšinou), či k nátlaku skutočne došlo. Tento nástroj je určený predovšetkým na podporu dialógu s cieľom presvedčiť orgány krajiny mimo Únie, aby prestali vyvíjať nátlak. Ak však dialóg zlyhá, Únia bude mať k dispozícii celý rad protiopatrení. Ak sa nátlak potvrdí a členské štáty s tým budú súhlasiť, Komisia bude mať šesť mesiacov na zváženie primeranej reakcie. Musí však priebežne informovať Parlament a Radu.
Aké sú možné protiopatrenia?
Aby sa zväčšil odstrašujúci účinok nástroja, poslanci doň zahrnuli rozsiahly zoznam odvetných opatrení, ktoré bude môcť Únia použiť. Únia bude môcť napríklad zaviesť obmedzenia obchodu s tovarom a službami či obmedzenia práv duševného vlastníctva a priamych zahraničných investícií. Bude tiež môcť obmedziť prístup na trh verejného obstarávania EÚ alebo kapitálový trh, či povoľovať výrobky na základe hygienických a chemických predpisov.
Náprava ujmy
V nových pravidlách sa tiež uvádza, že Únia bude môcť požadovať od tretej krajiny, ktorá sa dopustila nátlaku, nápravu ujmy. Na vymáhanie nápravy ujmy môže prijať opatrenia aj Komisia.
Vyhlásenie spravodajcu
Bernd LANGE (S&D, DE), spravodajca a predseda Výboru pre medzinárodný obchod, uviedol: „Tento nástroj umožňuje rýchlu reakciu proti donucovacím opatreniam, proti nátlaku zo strany iných krajín. Zaviedli sme jasné harmonogramy a jasné definície, aby sme ozrejmili, čo je donucovacie opatrenie a ako naň reagovať. Teraz máme možnosť využiť širokú škálu protiopatrení, keďže máme k dispozícii množstvo obranných nástrojov. Hoci mechanizmus boja proti nátlaku by mal pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok, v prípade potreby budeme môcť prijať opatrenia na ochranu zvrchovanosti Únie.“
Ďalší postup
Po tom, ako akt prijme Rada (k čomu by malo dôjsť v októbri), bude nariadenie zverejnené v Úradnom vestníku EÚ. Účinnosť nadobudne 20 dní po zverejnení.
Súvislosti
Komisia v decembri 2021 navrhla mechanizmus na základe požiadavky Európskeho parlamentu a v reakcii na hospodársky tlak, ktorý vyvíjali Spojené štáty americké počas Trumpovej administratívy, spolu s mnohými konfrontáciami medzi EÚ a Čínou. Tento nový nástroj dopĺňa rad nástrojov na ochranu obchodu, ktoré boli prijaté v posledných rokoch. V máji vedúci predstavitelia krajín G7 oznámili, že v nadväznosti na iniciatívu Únie bude vytvorená koordinačná platforma proti hospodárskemu nátlaku.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Nástroj proti nátlaku je zameraný na ochranu hospodárskych záujmov Európskej únie a jej členských štátov, pričom má pomôcť predchádzať hrozbe vzniku ekonomických vojen. Znamená to najmä odradiť zahraničné mocnosti od pokušenia zneužívať obchod a investície ako svoju zbraň. Pôsobiť má preventívne. V prípade ochoty dodržiavať regulárne obchodné vzťahy tak nepredstavuje pre tretie krajiny vôbec žiadnu hrozbu. Umožňuje Únii prijať protiopatrenia napríklad v podobe zavedenia ciel, obchodných obmedzení na tovary a služby, či zákazu účasti na verejnom obstarávaní. Ide o spôsob asertívnej obhajoby jej ekonomických záujmov na medzinárodnej scéne. Mal by prispieť k schopnosti brániť sa v ekonomickej oblasti a zároveň posilniť hospodársku bezpečnosť.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Európsky parlament si jasne uvedomuje hrozby, ktorým EÚ čelí od tretích krajín. Autoritárske režimy ako Čína či Rusko majú záujem oslabovať nielen Európsku úniu a jej inštitúcie, ale aj jednotlivé členské štáty. Najmä Čína na to využíva čoraz viac investície a obchod. Voľný obchod je zdrojom našej prosperity, ale musíme sa brániť, aby sa nestal aj našou Achillovou pätou. Podporujem opatrenia, ktoré nás pred nekalými hospodárskymi praktikami ochránia.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Predovšetkým pre menšie členské štáty je nástroj na boj proti nátlaku viac ako dôležitý. Podčiarkuje, že Európska únia berie bezpečnosť ako maximálnu prioritu. V prípade, ak by akýkoľvek štát musel čeliť nátlaku či vydieraniu, vie, že za ním stojí celá Európa. Pre Slovenskú republiku je to uistenie, že je súčasťou spoločenstva štátov, ktoré je pripravené reagovať. Naopak, pre krajiny, pre ktoré by sa ekonomické vydieranie malo stať nástrojom zahraničnej politiky, vysielame jasný signál, že to nebude fungovať.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Súhlasím s potrebou bojovať proti hospodárskemu nátlaku tretích krajín, napríklad Číny. Návrh podporím, upozorňujem ale na dva problémy: v návrhu chýbajú jasné kritériá, podľa čoho sa vyhodnotí, či sa jedná o hospodársky nátlak. Rizikom je, že nebudeme vedieť odlíšiť obranu proti nekorektnému hospodárskemu nátlaku škodiacemu celej EÚ od protekcionizmu škodiacemu našim spotrebiteľom. Po druhé, ak bude naďalej podiel Únie na svetovom HDP klesať, v dlhodobom horizonte nám tento návrh nepomôže. Podľa mňa najefektívnejším riešením je silný hospodársky rast Únie.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Vítam, že Európsky parlament dnes prijal nový nástroj na ochranu pred hospodárskym nátlakom z tretích krajín. Mojou hlavnou prioritou, ako tieňovej spravodajkyne pre dôležitú legislatívu, bolo zabezpečiť, aby EÚ mohla chrániť svoj jednotný trh a každý členský štát pred ekonomickým nátlakom zo strany Číny alebo iného autoritárskeho režimu. Som presvedčená, že nereagovanie na kroky Číny by ju v budúcnosti povzbudilo k ďalšiemu nátlaku voči členským štátom EÚ vrátane Slovenska. Ignorovanie čoraz agresívnejších krokov Číny by totiž umožnilo čínskym komunistom, aby ďalej oslabovali jednotu Európy a pokračovali v politike štýlu ,rozdeľuj a panuj‘.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Európska únia má svoje limity a určite nechce konfrontáciu so žiadnou krajinou. Avšak to neznamená, že sa nechá zahnať do kúta. Čína, ale aj iní ekonomicky silní hráči si to musia uvedomiť.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Je nemysliteľné, aby cudzie zahraničné mocnosti prostredníctvom obchodu a investícií vydierali niektorý členský štát Európskej únie a snažili sa takýmto spôsobom ovplyvniť jeho politický postoj. Nástroj na boj proti nátlaku (ACI) umožní Európskej únii zavádzať protiopatrenia a odrádzať tak krajiny mimo EÚ od nekalého konania.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Je v našom národnom záujme, aby EÚ mala účinné a odstrašujúce nástroje na odradenie vydierania zo strany tretích krajín. Nedávny príklad Litvy ukázal, že práve malé krajiny ako Slovensko sú voči takémuto hospodárskemu nátlaku najzraniteľnejšie. V EÚ musíme ukázať, že to nebudeme tolerovať, a že sme ako celok jednotní.“
