Na Brusel si radi zanadávajú mnohí, no keď treba rozhodnúť, koho tam za Slovensko poslať, k voľbám sa nám nechce. Ôsmeho júna sa uskutočnia eurovoľby. Doteraz vo všetkých sme zaznamenali najhoršiu účasť v Európskej únii. Našim maximom je slabých 22 percent. Europoslanci dúfajú aspoň v malé posuny k lepšiemu. Spolu s odborníkmi tvrdia, že spoločný parlament je omnoho dôležitejší, ako si u nás myslíme.
Eurovoľby tu boli štyrikrát, no a štyrikrát sme boli najhorší v celej Európskej únii. Tak napríklad, pred desiatimi rokmi bolo v urnách iba 13 percent z celkových možných hlasov. Naše čísla ešte nikdy neprekročili štvrtinu oprávnených voličov. A tak potom vyzerá aj sila týchto mandátov. Robert Hajšel dostal v posledných eurovoľbách necelých 14-tisíc krúžkov, čo je približne populácia Levoče. Teda, ak sa chcete prebojovať do Štrasburgu či Bruselu, stačí, aby vás podporilo jedno mestečko. Dokonca aj traja primátori v nedávnych komunálnych voľbách získali väčšiu dôveru, a to hlasy zbierali iba vo svojich rajónoch.
Slováci kandidátov ani nepoznajú
Najnižšia volebná účasť na Slovensku bola v minulých eurovoľbách v okrese Snina, a to iba 15 percent. Kým niektorí sa o eurovoľby nezaujímajú vôbec, tí, ktorí voliť pôjdu, sa tesne pred tým rozhodnú, komu dajú hlas. Kandidátov príliš nepoznajú. „My, Slováci ešte nie úplne vieme, kam vlastne volíme, je to strašne ďaleko. Takže Slováci vlastne nevedia, prečo by tam mali ísť,“ vysvetlil riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.
Volebná účasť tak nikdy vysoká nebola. Množstvo inštitúcií, spolu s ich právomocami, navyše dokáže ľudí zmiasť – komisia, parlament, Európska rada, Rada Európskej únie. Pritom najpodstatnejšie je to, že väčšina zákonov, ktoré platia v členských krajinách, pochádza práve zo spoločného parlamentu. „Spolurozhoduje o všetkej legislatíve, ktorá sa prijíma na úrovni Európskej únie, a teda ovplyvňuje aj každodenný život občanov na Slovensku,“ tvrdí tlačový atašé Európskeho parlamentu Ján Jakubov.
Situácia sa tento rok môže zmeniť
Europoslanci vidia problém aj v spôsobe, akým sa o záležitostiach z únie rozpráva. „Veľmi často sa európske veci prezentovali ako niečo, čo je vzdialené, zahraničie, a pritom Európsky parlament je aj slovenský parlament,“ uviedol Martin Hojsík, podpredseda Európskeho parlamentu (PS, RE). „Európskym témam sa všeobecne dáva menší priestor v slovenských médiách, čo nie je kritika, ale iba konštatovanie, keďže toto sú už moje piate európske voľby,“ povedala europoslankyňa Monika Beňová (SMER-SD).
Všetci sa chcú vyhnúť smutnému kvintetu, veď to ani Slovensku ako takému nerobí dobré meno. Prognózy sú optimistické – súčasná situácia (teda rušenie špeciálnej prokuratúry, otázka práva veta) by mala ľudí vytiahnuť k urnám. „Mohli by sme sa priblížiť niekde k 40 percentám a trošku tomu napovedá aj to, že veľa strán avizuje, že tentokrát sú pre nich voľby dôležité,“ predpokladá Hřích. A preto nasadzujú veľké mená. O európske stoličky zabojujú aj Ľudovít Ódor, Richard Sulík či Andrej Danko. Kto si na ne nakoniec sadne, uvidíme začiatkom júna.
(noviny.sk)