EuropskeNoviny.sk
Skutočné programové vyhlásenie súčasnej vlády má len jeden riadok. Zo všetkých síl sa snažiť betónovať vlastnú moc a skrývať svoju neschopnosť. Bodka. Horšie je, že za splnenie týchto cieľov sú ochotní zaplatiť akúkoľvek cenu. Nechcú prísť o beztrestnosť alebo o lukratívne kšefty pre kamošov, takže lepšia kvalita života pre občanov, vízia pre budúce generácie či rešpekt našich spojencov musia ísť bokom. Priority sú priority. V dobrej ekonomickej kondícii je to stratégia, ktorá môže bez väčších problémov fungovať. Lenže tatranský tiger je už dávno preč a vychudnutá mačka stavia vládu pred nepríjemné dilemy.
Finančné trhy netrpezlivo čakajú výsledky, a keďže vláda výdavky nechce (a nevie) významne znižovať, nevychádza im nič iné, len zvyšovanie daní alebo kreatívne účtovníctvo. Musím povedať, že ich vlaňajšie pokusy zahmlievať neboli veľmi úspešné. Vyskúšali najskôr účtovný trik s presunom energetickej pomoci do iného roka, no štatistici im to nezožrali. Znížili aj príspevky do 2. piliera dôchodkového systému, čo na prvý pohľad znižuje deficit, no na úkor prejedania dlhodobých úspor. Ozdravením sa preto nedá nazvať. Prvý rok po voľbách, kedy sa politicky najľahšie znižuje schodok, tak celkom premárnili. Zvýšili síce dane, ale druhou rukou väčšinu týchto peňazí hneď rozdali. Deficit bude preto v tomto roku vyšší ako vlani.
Nespokojnosť rastie takmer v každej jednej rozpočtovej kapitole. Nečinnosť totiž nie je zadarmo. Tradične vedie zdravotníctvo, kde je záujem štátu a pacientov zvyčajne na poslednom mieste. Je ako čierna diera, ktorá bez reforiem zhltne niekoľko sto miliónov eur len taký fukot. Investície ani spomínať nemusíme. Predchádzajúce Ficove vlády ich tak zanedbali, že investičný dlh je v desiatkach miliárd. Gro investícií ide z eurofondov, ktoré zas nevedia čerpať. Cesty, nemocnice alebo mosty sú v katastrofálnom stave a môžu zhltnúť nemalé finančné prostriedky.
Ľudovít Ódor, europoslanec /PS, RE/.
