EuropskeNoviny.sk
Vo výročnej diskusii o stave Európskej únie poslanci a predsedníčka von der Leyen hovorili o práci Komisie za posledný rok a o najnaliehavejších výzvach EÚ.
Predsedníčka Parlamentu Roberta Metsola na úvod rozpravy uviedla: „Naša Únia vždy napredovala, pretože ľudia boli ochotní urobiť skok, keď si to okamih vyžiadal, a premeniť neistotu na možnosť. Ľudia očakávajú, že Únia urobí viac pre ich ochranu, podporu a bude im držať chrbát – v oblasti bezpečnosti, konkurencieschopnosti, cenovo dostupného bývania,, kvalitných pracovných miest, klímy a hraníc. Chcú Európu, ktorá bude hrdo stáť na vlastných nohách a hrdo presadzovať svoje hodnoty. Toto je chvíľa odvahy, ambícií a výsledkov.“
„Naša Únia je silnejšia ako kedykoľvek predtým. Naša Únia môže zároveň vyvolávať pocit, že má neistejšie vyhliadky ako kedykoľvek predtým,“ povedala predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen. Zdôraznila, že naštartovanie európskeho hospodárstva je našou hlavnou prioritou, pričom poukázala na plán „Jedna Európa, jeden trh“ a dodala, že do konca budúceho roka „spoločne môžeme a aj musíme túto historickú premenu jednotného trhu dokončiť.“
„Naša prosperita a bezpečnosť však bude vo veľkej miere závisieť od toho, ako sa dokážeme vysporiadať s kritickými výzvami dneška: so zmenou klímy a umelou inteligenciou,“ a zdôraznila, že „Európa môže, musí a aj vytrvá v nastolenom kurze, ktorý nás dovedie k dosiahnutiu jej klimatických cieľov“. Oznámila, že Komisia predloží nový rámec pre odolnosť proti zmene klímy, alianciu pre klimatické poistenia, európsky plán opatrení pri vlnách horúčav a európsku iniciatívu v oblasti vody.
Pokiaľ ide o umelú inteligenciu, Ursula von der Leyen zdôraznila, že Európa musí výrazne zvýšiť svoju výpočtovú kapacitu a vyvinúť nové spôsoby využívania verejných a súkromných finančných prostriedkov na investovanie do najsľubnejších európskych startupov a spoločností. V zdravotníctve, doprave, agropotravinárstve, modernej výrobe, obrane a vesmíre má priemyselná umelá inteligencia najväčší potenciál, uviedla a ďalej oznámila, že Komisia čoskoro predloží „prevratné iniciatívy v týchto odvetviach“.
Pokiaľ ide o roztrieštený medzinárodný poriadok založený na pravidlách, predsedníčka Komisie povedala, že „musíme čo najrýchlejšie prísť s novou víziou našich partnerstiev“. Priamo v rokovacej sále sa prihovorila kanadskému premiérovi Markovi Carneymu so slovami: „Preto by chcela, aby sme spolu pracovali na tom, aby sa Kanada mohla stať prvým pridruženým členom EÚ.“
V súvislosti s bezpečnosťou a hybridnými hrozbami, ktorým Európa čelí, von der Leyen povedala, že Európa potrebuje núdzový bezpečnostný protokol na koordináciu európskej reakcie, odrádzanie od ďalšej eskalácie a zmiernenie jej vplyvov. Vzhľadom na povahu a rozsah súčasných rizík oznámila, že Komisia predstaví svoje návrhy „ako si predstavujeme vytvorenie Európskej bezpečnostnej rady“. Pokiaľ ide o agresiu Ruska proti Ukrajine, zopakovala neochvejnú podporu EÚ Ukrajine a uviedla, že EÚ sprísni svoje sankcie voči Rusku.
V súvislosti s udalosťami, ktoré sa v lete odohrali v Ceute, von der Leyen povedala, že „hranica Ceuty je európskou hranicou. Ceuta je Španielsko. Ceuta je Európa. A Európa tu bude pre vás.“ Poukázala aj na 55 % zníženie počtu nelegálnych príchodov za posledné dva roky a na ďalší 35 % pokles v tomto roku. „Posolstvo Európy je jednoznačné: naše hodnoty a základné práva budeme vždy dodržiavať. No nikdy nebudeme robiť kompromisy pri ochrane našich hraníc.“
V oblasti regulácie sociálnych médií von der Leyen oznámila návrh zákona EÚ o deťoch, ktorý má byť predstavený zajtra. „Žiadne sociálne médiá pre deti mladšie ako 13 rokov. Žiadny osobný účet pre deti mladšie ako 15 rokov.“… Od 13 do 15 rokov dieťaťa by rodičia mohli zriadiť a kontrolovať len mini účty s obmedzenými funkciami a časovým obmedzením na jednu hodinu denne. A medzi 15 a 18 rokmi bude bezpečný dizajn pre platformy povinnosťou. „Európa má právomoc konať. O našich pravidlách rozhodujeme my, nie veľké technológické spoločnosti,“ povedala von der Leyen.
Rečníci politických skupín
Manfred Weber (EPP, DE) povedal, že Európu zasiahli tri veľké otrasy: rýchle technologické zmeny poháňané umelou inteligenciou, hlboký geopolitický posun a rastúca hospodárska neistota, ktorá sa odráža v strate pracovných miest v priemysle. Tvrdil, že Európa musí reagovať načúvaním občanom, a nie prednáškami, a presadzovaním pragmatických politík, a to aj v oblasti klímy a automobilového priemyslu. Podporil návrh predsedníčky von der Leyen na posilnenie ochrany detí online a vyzval na oveľa hlbšiu európsku spoluprácu v oblasti obrany vrátane jednotného trhu so zbraňami, spoločnými veliteľskými štruktúrami, bezpilotnými lietadlami a satelitmi. Pokiaľ ide o hospodárstvo, Weber vyzval na väčšie investície do umelej inteligencie a konkurencieschopnosti a podporil silný dlhodobý rozpočet EÚ (VFR). Obchodné dohody, ako je CETA, nie sú len o prístupe na trh, ale aj o budovaní spojenectiev v meniacom sa svetovom poriadku.
Iratxe García (S&D, ES) vyzvala EÚ, aby „bola odvážna“ v boji proti zmene klímy a aby ukončila závislosť na fosílnych palivách od autokratických režimoch. Európsky projekt „neprežije, ak naši občania nebudú môcť žiť dôstojne“, uviedla a vyzvala na prijatie zákona o cenovo dostupnom bývaní, ako aj na prijatie právnych predpisov o kvalitných pracovných miestach. García tiež požadovala záruky pre práva žien. Trvala aj na tom, že hranice EÚ je potrebné brániť „bez toho, aby sme sa vzdali našich hodnôt“. Vyzvala na pozastavenie asociačnej dochody medzi EÚ a Izraelom a na konfiškáciu zmrazeného ruského majetku. Pokiaľ ide o rozpočet EÚ, zdôraznila, že „s menším množstvom nemôžeme urobiť viac“. García dospela k záveru, že „Európa 21. storočia bude možná len vtedy, ak budú proeurópske sily spolupracovať a nebudú sa obracať na krajnú pravicu“.
„V roku 2026 už existujú dve Európy“, vyhlásil Jordan Bardella (PfE, FR). „Existuje Európa tých, ktorí píšu pravidlá, byrokratov, ktorí plytvajú verejnými peniazmi a vymýšľajú dane zajtrajška (…) a potom je tu Európa tých, ktorí musia platiť.“ Odsúdil legislatívu súvisiacu s ETS2 ako „neúnosné týranie strednej a pracujúcej triedy“ a dodal, že Európa „chráni stále menej a menej“, pričom zdôraznil situáciu v Ceute. „Národy Európy čakajú len na jednu vec: aby ste chránili naše hranice,“ vyhlásil. Pokiaľ ide o hospodársku politiku, Bardella odsúdil „veľký európsky paradox“: Regulujeme to, čo už nevyrábame, a dovážame to, čo sme sami zakázali vyrábať (…) konečne prijmime európske preferencie vo verejnom obstarávaní,“ povedal.
Patryk Jaki (ECR, PL) uviedol, že nadmerná byrokracia EÚ naďalej brzdí rast a inovácie. Vyzval na prijatie opatrení na ochranu občanov a podnikov pred rastúcimi cenami energie, a to aj preskúmaním ekologických politík, ktoré podľa jeho názoru zvyšujú náklady a brzdia konkurencieschopnosť. Pokiaľ ide o migráciu, Jaki požadoval prísnejšie vykonávanie existujúcich pravidiel a viac zdrojov na riadenie a ochranu hraníc EÚ. Kritizoval aj plány na obmedzenie prístupu mladých ľudí k sociálnym médiám, pričom tvrdil, že mladí ľudia potrebujú väčšiu hospodársku stabilitu, kvalitné pracovné miesta a dôstojné životné podmienky, a nie obmedzenie ich slobody online a offline.
Valerie Hayer (Renew, FR) vyzvala na novú víziu pre Európsku úniu a proeurópsky radikalizmus. Požadovala európske zákony o odolnosti proti zmene klímy, riadenie rizík, investície do inovácií a celosvetové vedúce postavenie v súvislosti s právnym rámcom pre umelú inteligenciu. Európa musí ukázať silu, aby sa postavila Rusku a naďalej podporovala Ukrajinu. EÚ musí rozšíriť svoju sféru vplyvu a stať sa bezpečným útočiskom pre demokratov sveta, dodala Hayer. Na záver vyzvala na ambiciózny rozpočet, ktorý bude prínosom pre občanov.
Terry Reintke (Zelení/ESA, DE) zdôraznila, že Európa sa už nachádza v stave klimatickej pohotovosti, a obvinila vedúcich predstaviteľov EÚ, že primerane nereagovali na lesné požiare, vlny horúčav a úmrtia súvisiace s teplom. Kritizovala úsilie o oslabenie Zelenej dohody a oznámila, že jej skupina požiada vyšetrovací výbor o preskúmanie nedostatkov pri presadzovaní dohodnutých právnych predpisov EÚ v oblasti klímy. Reintke vyzvala na jasný harmonogram postupného vyraďovania fosílnych palív, daň z neočakávaných ziskov, aby znečisťovatelia platili, a riadne financovaný plán adaptácie na zmenu klímy v budúcom rozpočte EÚ. Vyzvala Európu, aby konala s väčšou dôverou proti tomu, čo označila za silných oponentov, vrátane Donalda Trumpa, technologických oligarchov a Vladimíra Putina.
„Cena plnej nádrže benzínu už presahuje 100 eur a milióny ľudí si musia vybrať medzi jedením, bývaním a cestovaním,“ vyhlásila Manon Aubry (Ľavica, FR). Vyzvala na zmrazenie cien a na „daň zo superziskov ropných spoločností.“ Aubry odsúdila „rozsiahlu deregulačnú agendu Komisie“. „Uprednostňujete politiku spálenej zeme, ktorá označuje ekológiu za nepriateľa, a nie hlbokú transformáciu ekonomických modelov,“ podotkla. Aubry kritizovala absenciu „demokratického a ľudového mandátu“ na vytvorenie Európskej bezpečnostnej rady a osobitného vzťahu s Kanadou. Odsúdila tiež absenciu sankcií voči Izraelu a nepozastavenie asociačnej dohody v reakcii na situáciu v pásme Gazy.
René Aust (ESN, DE) opísal stav Únie ako stav stratených hraníc a stratenej konkurencieschopnosti. Povedal, že počas sedemtýždňového útoku na hranice EÚ bola situácia zúfalá, ale nič sa neurobilo a že Európa nie je pevnosťou. Požadoval menej byrokracie, pričom uviedol, že sa urobil presný opak. Aust privítal vlastenecké strany, ktoré sa udomácnili v Európe a pracujú na dosiahnutí „Európy, ktorú chceme všetci“.
