EuropskeNoviny.sk
V roku 2013 sa ukázala previazanosť verejných rozpočtov a centrálneho bankového systému frakčných rezerv. Stále väčšia časť štátnych dlhopisov končí v portfóliách lokálnych bánk či v rukách ECB, ktorá ich akceptuje ako kolaterál. Karavána deficitov a rastúceho dlho tak pôjde ďalej dovtedy, dokiaľ bude mať ECB silu udržiavať v činnosti finančný systém.
Túto situáciu si uvedomujú aj európski predstavitelia, preto sa rok 2013 niesol najmä v znamení utvárania čoraz jasnejších kontúr bankovej únie. Po vybudovaní prvého piliera, teda spoločného dozoru nad bankami, napredujú aj práce na druhom pilieri. Tým je spoločný rezolučný fond a pravidlá na sanáciu zlyhaných bánk. V decembri dospeli práce k finálnemu návrhu, ktorý v najbližšej dobe čaká definitívne udelenie zelenej. No tri veľké otázky pre rok 2014 ostávajú.
Provu otázkou je ohodnotenie štátnych dlhopisov. Na rok 2014 je naplánovaný veľký stres test európskeho bankového systému, vraj už skutočne prísny. No ak má byť prísny, nemôže hodnotiť štátne dlhopisy v držaní bánk ako bezrizikové. Také bolo pravidlo doteraz, no po gréckom bankrote by bolo výsmechom veriť tomu naďalej a stres test by stratil zmysel. No ak regulátor prisúdi štátnym dlhopisom riziko, môže to opäť rozvíriť nateraz pokojné dlhopisové vody, najmä v tých najviac problematických štátoch, ako Španielsko či Taliansko.
S tým je spojená druhá otázka. Čo s rekapitalizáciou tých bánk, ktoré stres test identifikuje ako podkapitalizované? Alebo skôr, kto to zaplatí? Posmelené španielskym prípadom, dotknuté členské štáty budú v pokušení požiadať o asistenciu nás všetkých.
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
