EuropskeNoviny.sk
Sergej Kozlík je „ostrieľaný“ europoslanec. Svoju funkciu zastáva už druhé volebné obdobie. Ako člen Výboru pre rozpočet sa zaoberá najmä ekonomickými otázkami. Nenechal sa plne uniesť politikou a berie ju s pokorou.
Na Slovensku ste pracovali na niekoľkých významných politických postoch. Prečo ste sa dali na európsku politiku?
Vo vrcholovej národnej politike narážate na istý väčší rozmer a to je buď európska alebo svetová politika; o ekonomike to platí dvojnásobne. Bolo to nesmierne lákavé, keď sa v roku 2004 otvoril priestor ísť do európskej politiky. Práca je veľmi zaujímavá. Je tu obrovský objem informácií a človek získa iný pohľad aj na domácu politiku, keď veci vidí cez prizmu veľkých súvislostí.
Politike sa venujete už viac ako dvadsať rokov. Čo vám politický život priniesol?
Dotkol som sa politického neba, či už na domácej scéne, alebo účasťou v Europarlamente. To pokladám za to najväčšie. I keď človek si vždy hovorí, že možno ešte niečo príde. Myslím si, že niektoré veci mohli byť urobené lepšie, ale na druhej strane ste vždy limitovaný prostredím a osobami. Beriem to s pokorou.
Čo vám naopak politický život vzal?
Politika vždy oberie z veľkej časti o stopercentný rodinný život. Je to strata súkromia – už to samotné je obrovský zásah do rodinného života. Ja osobne sa pokúšam nedostať do tej politickej „plechovky“. Napríklad nešoférujem, veľmi často chodím mestskou dopravou. Nebolo to jednoduché po odchode z funkcie predstaviteľa vlády, ale už som sa našiel. Rodina niekedy cestuje do Bruselu alebo do Štrasburgu so mnou a víkendy som doma. Vtedy sa snažím byť užšie s rodinou.
Ako trávite voľné chvíle, keď nie ste s rodinou?
Jedného koníčka, čo je muzika, si nosím so sebou v mobile. Mám najradšej 60-te roky. Milujem slovenský pop a rock, aj aktuálnu hudbu, pokiaľ to nie je vyložene príliš dupavé a rapové. Až na výnimky mám rád komplet slovenskú hudobnú scénu, čo nemôžem povedať vždy o zahraničnej muzike. Preto aj podporujem, aby mala slovenská populárna tvorba primeraný podiel na vysielaní v slovenských médiách. Šport až tak v týchto podmienkach praktizovať nemôžem, ale kde-tu si zabehnem a cez víkendy bicyklujem.
Vráťme sa ešte k Európskej únii. José Manuel Barroso nedávno predniesol svoju Správu o stave Únie. Stotožňujete sa s ňou?
Myslím si, že správa definuje istý rozpor medzi krátkodobým fungovaním Komisie (päťročným) a dlhodobou potrebou riešiť problémy. Komisia je v podobnej pozícii ako vlády národných štátov, takže je predovšetkým legislatívnym tankom. To znamená, že pripravuje návrhy nariadení a smerníc, ktoré majú zjednocovať riešenia na území Európskej únie. Nemôže však plnohodnotne zodpovedať za výsledky prekonávania ekonomickej krízy, kde ťarcha leží na pleciach vlád. Tie majú 98 percent zdrojov vo svojich rukách a rozhodujúce nástroje, v oblasti priemyselnej politiky, politiky riešenia nezamestnanosti, atď. Správy Európskej komisie by mali byť predkladané s podstatne väčšou pokorou než sú. To je ten rozsah kompetencií – zodpovedať pokore.
Ako vidíte vašu budúcnosť v Europarlamente?
Všetko závisí od toho, ako sa nám podarí revitalizovať ĽS-HZDS. Prvé kroky sme urobili historickou zmenou vedenia našej strany. Teraz ideme do volieb do VÚC. V decembri urobíme hĺbkové zhodnotenie stavu strany a mali by sme prijať určité východiská na aktivizáciu strany. V apríli uvidíme, či budeme kandidovať. Ambíciu oživiť stranu a v rámci toho kandidovať do Europarlamentu určite mám, ale treba byť pri zemi. Prvé mesiace budúceho roka to ukážu.
PHOTO: redakcia/dub
