Jednotný trh pre výskum je opäť bližšie k realite

Európska komisia dnes predstavila prvú obsiahlu analýzu stavu „jednotného trhu“ pre výskum, teda Európskeho výskumného priestoru (EVP). Správa obsahuje faktovú základňu na posúdenie pokroku v cieľových oblastiach, ako napríklad otvorené a spravodlivé zamestnávanie výskumníkov alebo lepší obeh vedeckých poznatkov. Vyplýva z nej, že určitý pokrok sa podarilo dosiahnuť, ale všetky otázky ešte nevyriešili ani výskumné ustanovizne s najlepšími výsledkami, hoci sa blíži konečný termín vytvorenia EVP (jednotný trh), ktorý stanovili lídri EÚ na rok 2014.

Európska komisárka zodpovedná za výskum, inováciu a vedu Máire Geogheganová-Quinnová: „Správa preukázala, že v tejto oblasti ešte stále zostáva veľa práce. Investície do rozvoja a výskumu sú mimoriadne dôležité, čo však potrebujeme, sú úplne fungujúce systémy výskumu a inovácie, ktoré finančné prostriedky využívajú najlepším spôsobom. Potrebujeme, aby sa všetky členské štáty a všetky strany zapojené do výskumu a jeho financovania teraz výrazným spôsobom zasadili za vytvorenie EVP.“

Účelom Európskeho výskumného priestoru je umožniť, aby sa v cezhraničnom kontexte výskumní pracovníci, výskumné ustanovizne, ako aj podniky mohli lepšie pohybovať, lepšie súťažiť a spolupracovať. Dosiahlo by sa tak posilnenie výskumných systémov členských štátov EÚ, zvýšenie ich konkurencieschopnosti a umožnilo by sa im účinnejšie spolupracovať pri hľadaní riešení veľkých výziev.

Hoci správa zdôrazňuje, že pokrok sa zaznamenal vo všetkých cieľových oblastiach, zároveň poukazuje na viaceré oblasti, ktoré naďalej vyvolávajú starosti:

• investície do rozvoja a výskumu z verejných zdrojov ako podiel celkových verejných výdavkov majú v mnohých členských štátoch klesajúcu tendenciu,
• národné výskumné programy naďalej prebiehajú na základe odlišných pravidiel, napríklad pravidiel týkajúcich sa podávania správ, čo komplikuje medzinárodnú spoluprácu pri výskume,
• rozvoj a realizáciu infraštruktúr, ako príklad poslúžia veľmi intenzívne lasery či obrovské teleskopy, brzdia finančné, manažérske a politické prekážky a vnútroštátne pravidlá alebo vysoké vstupné náklady k nim výskumným pracovníkom z iných členských štátov často znemožňujú prístup,
• otvorené, transparentné zamestnávanie založené na zásluhách ešte stále nie je pravidlom pri všetkých výskumných pozíciách, napríklad vyše polovica neobsadených pracovných miest sa ešte neinzeruje na úrovni EÚ prostredníctvom portálu EURAXESS Jobs, čo blokuje mobilitu výskumníkov a môže viesť k situáciám, že na pracovnú pozíciu nie je vždy zadelený najvhodnejší kandidát,
• v dôsledku rodových rozdielov sa stále mrhá nadaním výskumníčok, pričom v tejto oblasti sa zaznamenal najmenší pokrok pri vytváraní EVP,
• pomerne málo výskumných pracovníkov v Európe je zamestnaných v priemysle a tí, ktorí sú, nie sú dostatočne pripravení pre pracovný trh.

Informácie v správe o pokroku pri vytváraní EVP pochádzali z viacerých zdrojov, predovšetkým z informácií zahrnutých v národných programoch reforiem na rok 2013 a v zozname opatrení, ktoré určil Inštitút pre perspektívne technologické štúdie Spoločného výskumného centra.