EuropskeNoviny.sk
Podľa prieskumu, ktorý uverejnila Európska komisia, sa od roku 2009 znížilo používanie antibiotík u ľudí a zvýšilo sa povedomie verejnosti o tom, že antibiotiká sú pri liečbe vírusových ochorení neúčinné. Túto pozitívnu správu však zatieňujú údaje, ktoré súčasne zverejnilo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Tie totiž ukazujú, že v Európe sa zvýšil počet multirezistentných gramnegatívnych baktérií odolných voči karbapenémom – antibiotikám tzv. poslednej línie, ktoré sa používajú pri liečbe infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou.
Komisia preto zintenzívňuje svoj boj proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) financovaním 15 nových výskumných projektov a vytvorením harmonizovaných pravidiel pre zber údajov o AMR súvisiacej so zvieratami a potravinami.
Európsky komisár pre zdravie Tonio Borg: „Skutočnosť, že antibiotiká, ktoré dokázali liečiť v minulosti smrteľné bakteriálne infekcie a zachránili mnoho životov, sú čoraz menej účinné, je veľmi znepokojujúca. Chcem opäť zdôrazniť, že Komisia pristupuje k problému antimikrobiálnej rezistencie s mimoriadnou vážnosťou. Komisia je naďalej plne odhodlaná pokračovať vo svojom akčnom pláne, ktorý sa koordinovaným spôsobom venuje problému antimikrobiálnej rezistencie u ľudí aj zvierat.“
Európska komisárka pre výskum a inovácie Máire Geoghegan-Quinnová: „Výskum a inovácie sú nevyhnutné na zvrátenie problému antimikrobiálnej rezistencie. Tieto nové projekty pozitívne prispejú k už prebiehajúcim úspešným prácam na vývoji nových liekov a liečebných postupov. Teší ma najmä skutočnosť, že v rámci týchto projektov spolupracuje tak veľa malých spoločností. Práve takéto partnerstvá by som totiž rada videla v novom výskumnom programe EÚ Horizont 2020.“
Výskum a inovácie
EÚ investovala približne 800 miliónov EUR do výskumu týkajúceho sa AMR vrátane iniciatívy za inovačnú medicínu. Komisia dnes oznámila spustenie 15 nových výskumných projektov, na ktoré EÚ prispeje celkovým rozpočtom vo výške 91 miliónov EUR. Tieto projekty, do ktorých je zapojených asi 44 malých a stredných podnikov, ako aj niekoľko univerzít a iných výskumných organizácií, budú vyvíjať nové antimikrobiálne látky alebo ich alternatívy, napríklad fágy a vakcíny. Budú sa tiež venovať otázke rezistencie voči antibiotikám v rámci potravinového reťazca a skúmať nanotechnológie, ktoré by sa mohli podieľať na vytváraní antimikrobiálnych látok.
Zlepšenie monitorovania a dohľadu
Doposiaľ sa vynaložilo veľa úsilia na posilnenie a zjednoteniesystémov dohľadu nad spotrebou antimikrobiálnych látok a rezistenciou voči nim vo veterinárnom sektore. V rozhodnutí, ktoré Komisia uverejnila tento týždeň, sa stanovujú pravidlá pre harmonizovaný zber údajov o AMR súvisiacej so zvieratami a potravinami. Tieto pravidlá sú veľmi dôležité z hľadiska porovnania údajov v sektore humánnej i veterinárnej medicíny medzi jednotlivými členskými štátmi a z hľadiska zhodnotenia prijatých opatrení.
Dlhodobé užívanie antibiotík
Antimikrobiálne látky zahŕňajú antibiotiká, ktoré predstavujú základné liečivo humánnej aj veterinárnej medicíny a používajú sa tiež v dezinfekčných, antiseptických a iných hygienických výrobkoch. Vďaka nim sa výrazne zmiernila hrozba infekčných chorôb. Antibiotiká sú nevyhnutným nástrojom medicíny a používajú sa pri postupoch ako transplantácie a chemoterapia.
Baktérie však postupom času získali odolnosť voči antibiotikám. Táto odolnosť sa prejavila pri liečbe nozokomiálnych nákaz, infekcií dýchacích ciest, meningitídy, hnačkových ochorení a sexuálne prenosných infekcií. Rezistentné baktérie sa môžu prenášať zo zvierat na ľudí prostredníctvom potravinového reťazca alebo priamym kontaktom.
Od 90. rokov 20. storočia, odkedy sa AMR považuje za závažné ohrozenie zdravia verejnosti, Komisia iniciovala viacero iniciatív a aktivít v rôznych sektoroch, napr. v oblasti humánnej a veterinárnej medicíny, v sektore potravín a krmív a v oblasti vedeckého výskumu. Akčný plán z roku 2011 je zatiaľ posledným zo súboru opatrení, ktoré Komisia prijala s cieľom čeliť AMR.
