Nezamestnanosť mladých ľudí dosahuje v Európskej únii rekordné čísla. V dôsledku finančnej krízy je bez práce až 26,5 milióna Európanov, pričom najdramatickejšia situácia je v krajinách južnej a východnej Európy. Európsky parlament sa rozhodol bojovať proti nezamestnanosti vytváraním nových pracovných miest a úpravou legislatívy. Šancu sa zamestnať by malo vďaka dotáciám z eurofondov dostať až 10-tisíc mladých Slovákov.
Rovnosť pre každého
Kľúčovým problémom Európskej komisie ostáva naďalej nezamestnanosť mladých ľudí. Podľa prieskumu je na tom najhoršie grécka a španielska mládež a práve v krajine toreádorov je bez zamestnania až 57 percent obyvateľov do 25 rokov. O nič lepšie na tom nie je ani Slovensko, kde končí na úradoch práce až 36 percent absolventov stredných a vysokých škôl. Hoci je sloboda pohybu jedným zo základných pilierov politiky EÚ, ľudia sa pri hľadaní práce mimo domova často stretávajú s diskrimináciou, najmä v otázke nižšieho platu a vyšších daní. Znevýhodňovanie je stále prítomné aj v rovine pohlaví, pričom žena na tej istej pozícii zarobí o 16 percent menej ako muž. Touto témou by sa mal bližšie zaoberať pripravovaný návrh smernice Európskeho parlamentu, ktorá zaväzuje členské štáty primerane informovať o právach zamestnanca. Pre migrujúceho pracovníka by tak z pracovnej zmluvy plynuli rovnaké podmienky, ako pre ktoréhokoľvek iného euroobčana.
Pre prácu si treba niekedy zbaliť aj kufor
Hoci je finančná kríza jedným z dôsledkov globalizácie, v ponuke je stále okolo 2 miliónov voľných pracovných miest v EÚ. Podľa europoslankyne Edit Bauer by mladý človek rozhodne nemal čakať na zázrak a za prácou do zahraničia aj vycestovať. „Európska únia podporuje migráciu a v tejto súvislosti uvádzam do pozornosti program Your first EURES job, ktorý pomáha mladým Európanom nájsť si zamestnanie v členských krajinách,“ radí. Najlepší predpoklad dostať prácu majú pritom ľudia s vysokoškolským vzdelaním, najmä tí, ktorí pôsobia v oblasti zdravotnej starostlivosti a informačných technológií.
Tvrdá práca prináša svoje ovocie
Europoslankyňa Katarína Neveďalová je presvedčená, že ak sa chce mladý človek dobre a rýchlo zamestnať, musí na sebe pracovať už počas štúdia na vysokej škole. Potrebné vedomosti a zručnosti nevyhnutné k vykonávaniu konkrétnej profesie by si mal osvojiť vďaka odbornej praxi. „Realita je taká, že firma chce 25-ročného zamestnanca s 10-ročnými skúsenosťami. Študenti by mali začať praxovať čo najskôr,“ vyjadrila sa na margo nezamestnanosti na tripartitnom fóre na Univerzite Istvána Széchenyiho v Győri pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk
Napriek tomu, že stážista pracuje zadarmo, poznatky, ktoré získa na pracovisku, mu pomôžu v ceste za jeho vysnívaným povolaním. „Učiť sa musíme stále, bez ohľadu na to, akí starí sme,“ myslí si Neveďalová, ktorá je súčasne iniciátorkou projektu Erasmus Plus. Ten je na rozdiel od svojho „staršieho brata“ nielen pre študentov, ale pre všetkých, ktorí chcú zažiť mobilitu v EÚ na vlastnej koži. Osveta v oblasti celoživotného vzdelávania bude po prvýkrát zahŕňať aj športovú výučbu a europoslankyni sa v tejto veci podaril presadiť vyšší grant pre študentov.
Nezamestnanosť je hlavne psychologickým problémom
Strata zamestnania v strednom veku či neschopnosť absolventov uplatniť sa vo svojom obore vytvára priestor na diskusiu: Koho by mal zamestnávateľ prijať skôr? Pracovníka s dlhoročnými skúsenosťami, alebo mladého, vysokoškolsky vzdelaného človeka? „Obidve situácie sú hrozné, pretože byť nezamestnaným nie je len o tom, že človek nemá peniaze, ale má predovšetkým nalomenú psychiku. Ďalšou otázkou je, akým smerom sa uberá firma – či ide o progresívny typ, ktorý vyžaduje neustálu sebarealizáciu, alebo podnik stavia kartu na rokmi overenú kvalitu,“ povedala pre EuropskeNoviny.sk na konferencii v Gyori europoslankyňa Lívia Járóka z Maďarska. „Európska únia je v každom prípade otvorená riešiť tento problém,“ uzatvára.