Trhová cena zlata sa v decembri priblížila k júnovým trojročným minimám a poklesla na 1 200 dolárov za trójsku uncu [cca 31,1 gramov]. Zlato je najmä v časoch krízy investormi vyhľadávanou komoditou. Jeho najväčší držitelia, ktorými sú predovšetkým centrálne banky jednotlivých krajín, však zlato vo svojich rezervách držia v podstate od nepamäti, kríza – nekríza.
Centrálne banky eurozóny mali podľa údajov World Gold Council v decembri 2013 vo svojich rezervách 10 779 ton zlata. Takmer tretina tohto objemu [cca 3 400 ton] pritom prislúcha Nemecku. Svetovým držiteľom zlata číslo jeden sú ale Spojené štáty americké so zlatými rezervami v objeme viac než 8 100 ton. Viac ako tisíc ton zlata ale majú vo svojich rezervách aj Taliansko, Francúzsko, Čína a Švajčiarsko.
Podľa Evy Sadovskej, analytičky Poštovej banky, zlaté rezervy Národnej banky Slovenska dosahujú necelých 32 ton. V rámci krajín V4 sú tak naše zlaté rezervy druhé najvyššie. Predbehlo nás Poľsko, ktoré drží 103 ton zlata. Naopak, Česká republika [11 ton] a predovšetkým Maďarsko [cca 3 tony] za Slovenskom pomerne výrazne zaostali.
Jednotkou v držbe zlata však sme v rámci V4 v prepočte na jedného obyvateľa. Zatiaľ čo v Maďarsku na jedného obyvateľa pripadá len asi 0,3 gramu zlata, na jedného Čecha je to rovný gram a na jedného Poliaka menej ako 3 gramy, tak na každého Slováka pripadá z národných rezerv takmer 6 gramov žltého kovu. Zlatý poklad však Slovensko skrýva aj pod zemou. Len v okolí Detvy sa ho podľa odhadov nachádza 80 ton.
Najväčším držiteľom zlata v prepočte na jedného obyvateľa je Švajčiarsko [129 gramov]. Spomedzi krajín eurozóny majú najväčšie zlaté rezervy v prepočte na obyvateľa Nemecko a Taliansko [cca 40 gramov].