EuropskeNoviny.sk
Obyvatelia Bulharska a Rumunska pasy viac nepotrebujú. Od nového roku sa môžu zamestnať bez povolenia vo všetkých členských štátoch, vrátane Anglicka. Východoeurópske krajiny sú v Únii od roku 2007, no s ich členstvom v schengenskom priestore niektoré vlády nesúhlasili. V súčasnosti žijú mimo domova až tri milióny Bulharov a Rumunov, ktorí doteraz mohli bez obmedzenia pracovať v 19-tich európskych krajinách.
Voľný pohyb je jedným zo základných pilierov Európskej únie. Práve toto právo si najviac cení až 14 miliónov občanov, ktorí vďaka nemu študujú, pracujú a cestujú kdekoľvek v Európe. O prijatí Rumunska a Bulharska do Schengenu veľa rokovali aj europoslanci v parlamente. Západné krajiny hovorili o zneužívaní sociálnych istôt, no podľa mnohých štúdií sú migranti pre hospodárstvo pozitívnym prínosom.
Politická korektnosť išla bokom
Mobilní pracovníci riešia v hostiteľskej krajine nedostatok pracovnej sily a zručností miestnych obyvateľov. Väčšina z nich je takisto v produktívnom veku, čo znamená, že prispievajú do domáceho sociálneho systému.
To, že sa niektoré štáty nezachovali voči Rumunsku a Bulharsku férovo, pripúšťa aj europoslankyňa Monika Smolková: „Voľný pohyb osôb, tovaru a služieb je právo každého členského štátu a ak spĺňajú podmienky, nemá sa o nich diskutovať nanovo,“ uviedla pre portál Europskenoviny.sk.
Odklad prijatia bol sklamaním aj pre europoslankyňu Annu Záborskú, keďže podľa nej obe krajiny spĺňali po technickej stránke všetky parametre pre Schengen.
„Prílev“ imigrantov nehrozí, tvrdí Smolková
Podľa europoslankyne Smolkovej sú obavy západnej Európy „z veľkého sťahovania národov“ zbytočné. V prípade, ak by aj došlo k masívnejšiemu presunu obyvateľov, Európska únia musí prijať účinnejšie opatrenia na elimináciu chudoby. Vďaka nim sa vytvoria nové pracovné miesta, čím by sa mali dôvody na hromadnú migráciu stratiť úplne. V tejto súvislosti sa objavuje aj obchodovanie s dokladmi pre obyvateľov, ktorí nie sú v Únii.
Europoslankyňa Anna Záborská však túto ilegálnu činnosť vníma ako okrajový spoločenský jav. „Vysoké riziko odhalenia znamená vysokú cenu, ktorú si môže dovoliť zaplatiť len zanedbateľné percento migrantov,“ povedala pre portál Europskenoviny.sk.
Prísnejší dohľad nad sociálnym systémom
Mnohé európske krajiny stále bojujú s vysokou nezamestnanosťou a v duchu šetrenia upravujú štátny rozpočet. Migranti to nemajú jednoduché, pretože miestni občania ich často vykresľujú ako tých, ktorí nepracujú a poberajú sociálne dávky. Európska únia preto sprísnila pravidlá, ktoré chránia zneužitie sociálnych systémov hostiteľských krajín. Vynovené opatrenia zo strany Európskeho parlamentu budú pokračovať aj na jar, kedy by členské krajiny mali zvyšovať povedomie o voľnom pohybe a bojovať proti diskriminácii zahraničných pracovníkov.
Práca vďaka programom Európskej únie
V Európe sa v súčasnosti môžete zamestnať asi na dvoch miliónoch voľných pracovných miestach. Ľudia, ktorí odchádzajú za lepším životom do zahraničia, nemusia byť nevyhnutne „hodení do vody“ – prácu si môžu nájsť už v predstihu. Pre budúcich zamestnancov v inom členskom štáte je okrem odbornej kvalifikácie dôležitá aj znalosť jazyka. Európska únia ponúka program celoživotného vzdelávania Erasmus+, ktorý zahŕňa pracovné stáže a jazykové kurzy. Vynikajúcou možnosťou je aj Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, ktorý zodpovedá súčasným i budúcim potrebám trhu práce. Cieľom programu Kreatívna Európa je zase zvýšiť rast a pracovné miesta v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu.
