EuropskeNoviny.sk
Obyvatelia západnej a severnej Európy sú spokojnejší a šťastnejší so svojím životom, než Slováci a ďalšie nové členské štáty Európskej únie. Dokonca vnímanie ekonomickej situácie vlastnej domácnosti je u nás piate najhoršie v Únii. Zistila to Európska únia v štúdii „3rd European Quality of Life Survey“.
Európska únia sa snaží získať rôzne informácie o svojich občanoch – o ich postojoch a názoroch (Eurobarometer), o materiálnej stránke ich života (EU-SILC), ale aj o tom ako sú spokojní so svojím životom, ako vnímajú jeho kvalitu a svoj blahobyt, aký je ich vlastný pocit blaženosti. Nedávno Európska komisia vydala správu práve o tom ako občania Únie sami hodnotia vlastný blahobyt a spokojnosť s kvalitou svojho života. Ide teda o čisto individuálny pohľad na vlastný život.
Najdôležitejšou otázkou je, ako sme spokojní my, občania Slovenska, so svojím životom? „Podobne ako občania ostatných nových členských štátov EÚ sme vo všeobecnosti menej spokojní než občania západnej a severnej Európy“, hovorí Martin Barto, hlavný stratég Sberbank Slovensko.
Náš index spokojnosti so životom bol 6,39 (v stupnici od 1 do 10, pričom 1 znamená najmenej spokojný a 10 najviac spokojný), Česi mali podobný výsledok 6,43 a Maďari len 5,77. Oproti tomu najspokojnejší v Európe, Dáni dosiahli 8,37 a naši susedia z Rakúska 7,66. Zistilo sa, že úroveň spokojnosti so životom rastie úmerne s úrovňou HDP na obyvateľa. My sa od tohto trendu navyše negatívne odchyľujeme, na rozdiel od Poliakov či Rumunov, ktorí sú spokojnejší než my, hoci ich ekonomika produkuje menej. Tento pocit sa prenáša do celej spoločnosti a formuje celkovú náladu v krajine – hovorí sa tomu „blbá nálada“.
Podobne, ak porovnávame pocit šťastia, cítime sa menej šťastní než Západoeurópania i Severania, no šťastnejší než my sa cítia Česi i Poliaci. Slováci mali takéto výsledky najmä kvôli chýbajúcemu optimizmu, aktivite a vitalite. Tiež mali slabý pocit uznania, necítia sa byť dostatočne ocenení okolím. Oproti tomu české výsledky ovplyvnili nižšia spokojnosť s rodinným životom, pocit opustenosti a obava zo spoločenského vylúčenia, ktoré prichádza s dlhodobou nezamestnanosťou a s vekom.
Kríza negatívne ovplyvnila našu spokojnosť so životom podobne ako v ČR, Slovinsku či Estónsku. Paradoxom je, že krízou postihnuté Portugalsko a Španielsko zaznamenali rast spokojnosti občanov so svojím životom, podobne ako Taliansko, ktoré tiež neprežíva najlepšie časy. Je možné, že negatívne pocity u nás vznikajú ako reakcia na neustály prúd zlých správ, ktoré dominujú v hlavných médiách.
Správa sa zamerala aj na analýzu rozdielov medzi najspokojnejšími a najnespokojnejšími ľuďmi v danej krajine. V prípade Slovenska sa zistilo, že faktormi, ktoré odlišujú spokojných a nespokojných sú najmä silné zdravotné obmedzenia každodenných činností (najviac v EÚ), príjem, vyšší vek – ľudia vo vysokom veku sa cítia menej šťastní a dlhodobá nezamestnanosť. Tieto zistenia sú aj v súlade so štúdiou OECD o zdraví, Health At a Glance, 2013, podľa ktorej je Slovensko na tom zďaleka najhoršie, čo sa týka obmedzení starších občanov v ich každodenných činnostiach. V skupine od 65 do 74 rokov má čiastočné alebo úplne obmedzenia 76% občanov, v skupine nad 75 rokov asi 90%. Priemer OECD je asi 42%, resp. 59%; v ČR je to 38%, resp. 63%. Nízka spokojnosť našich seniorov smutno kontrastuje s nadpriemernou spokojnosť ich rovesníkov vo Švédsku, Dánsku alebo Veľkej Británii.
Dôležitosť faktoru príjmu a dlhodobej nezamestnanosti je spoločný väčšine post-socialistických štátov a súvisí so slabšou úrovňou HDP. V prípade Slovenska aj s nízkou a zhoršujúcou sa kvalitou verejných služieb a neistotou ohľadne zamestnania. Navyše, vnímanie ekonomickej situácie vlastnej domácnosti je u nás spomedzi štátov Únie piate najhoršie (po Grécku, Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku), a to napriek tomu, že kríza neprispela k zväčšeniu príjmovej nerovnosti, ani výrazne nezhoršila počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. Dokonca seniori na Slovensku sú na tom ešte horšie. Máme tretí najvyšší podiel seniorov v Únii, ktorí vnímajú ťažkosti pri „vychádzaní s peniazmi“.
