EuropskeNoviny.sk
Ako národ máme jednu fantastickú vlastnosť, a síce, že vždy dokážeme preniesť vinu na niekoho iného. Ak zdražie mlieko, môže za to naša vláda, ktorá sa šikovne vyhovorí na „kompetentných“ z Únie. Regulácie z Bruselu však nemôžu za to, že nebo je modré a dúha farebná. Európske smernice dávajú členským štátom možnosť voľnosti, aby sa čo najlepšie prispôsobili národným záujmom konkrétnej krajiny. Gold-plating či mechanické preberanie európskych zákonov dosahuje na Slovensku nevídané rozmery.
Častá zmena zákonodarstva sa najviac odráža v súkromnom sektore a nepriaznivo tak pôsobí na podnikateľské prostredie. Za všetko hovorí nasledujúce číslo – na domácej pôde sa ročne prijme až 600 právnych noriem. Ján Oravec zo Združenia podnikateľov Slovenska hovorí o tomto jave ako o legislatívnej smršti a nie je jediný, komu prehnaná byrokracia spôsobuje na čele vrásky.
„Mali by sme byť krajinou, v ktorej sa zákony schvaľujú niekoľko rokov a súdy riešia spory v priebehu pár dní,“ vyjadril sa pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk Oravec.
Kvantita takýchto opatrení navyše vedie k ich nekvalite, zbytočným papierovačkám a neefektívnosti. Len Živnostenský zákon z roku 1991 poslanci novelizovali do dnešného dňa až 95-krát, čo výrazne sťažuje podmienky pre všetkých podnikateľov.
Vzorová Británia
Ukážkovým bojovníkom voči nezmyselnému gold-platingu je Anglicko. Dôkazom je aj projekt Red Tape Challenge, ktorý „poľudštil“ vyše 3000 európskych zákonov. Myšlienka zmeniť spoločenské podmienky nie je ľahostajná ani verejnosti a hlavní predstavitelia konceptu registrujú do dnešného dňa až 30-tisíc návrhov na zlepšenie. Hoci sa Briti k reguláciám z Bruselu stavajú vážne a zodpovedne, vždy sa ich snažia „napasovať“ do svojich zemepisných šírok. Ak si však myslíte, že krajina čaju o piatej si vyberá hrozienka z koláča, ste na omyle. Vyše polovica nariadení totiž pochádza priamo spod pera Európskej únie.
Nechceme podnikať
O tom, že záujem o vlastný biznis u nás klesá, svedčí prieskum spoločnosti GEM. Výsledky z minulého roku zaznamenali pokles z 23,8 na 16,1 percent Slovákov, ktorí chcú podnikať. Do neba volajúce je aj to, že sa po troch rokoch udrží na trhu iba 42 percent firiem. Z ekonomického hľadiska sú pritom najdôležitejšie práve malé a stredné podniky, ktoré pri bankrote musia prepustiť niekedy aj 250 ľudí. Vlajkovou loďou podpory živnostníkov je inštitúcia Slovak Business Agency, ktorá pravidelne vyhlasuje súťaž so svojským názvom Byrokratický nezmysel.
Na chleba sa ťažko robí…
Na vlastnú päsť sa neľahko pracuje nielen u nás, ale aj v ostatných členských krajinách. V prvej desiatke hodnotenia regulácií v rebríčku Svetovej banky sa ocitlo iba Dánsko a Veľká Británia. Zbytočná legislatíva sťažuje konkurencieschopnosť i podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov.
„Typickým príkladom gold-platingu je Zákon o ochrane osobných údajov. Politici jeho nedávnou novelizáciou výrazne skomplikovali zamestnávateľom situáciu. Za osobný údaj sa po novom totiž považujú už aj zábery z priemyselných kamier, pretože sa z nich dá vyčítať napríklad svetonázor zamestnanca,“ povedal pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk Hošták, ktorý vidí budúcnosť podnikania v lepšej spolupráci s verejnou správou.
Aj Slováci môžu mať svoje Anglicko
Ak chceme vytvoriť priaznivejšiu podnikateľskú atmosféru, mali by sme sa ozbrojiť voči limitom a obmedzeniam. Tento názor zastáva projekt Zmysluplný sociálny dialóg, pod ktorý sa podpísalo Združenie podnikateľov Slovenska. V praxi to znamená, že pri preberaní legislatívy z Európskej únie by sa mali hľadať alternatívy s čo najmenším dopadom na podnikateľské prostredie, aby nedochádzalo k nadpráci úradníkov.
Daniel Trnka z OECD súčasne upozorňuje na 8-týždňovú lehotu, kedy môžete upraviť podobu zákonov svojimi pripomienkami k prejednávaným návrhom.
„O možnosť ovplyvniť kvalitu európskej legislatívy je však zo strany členských krajín stále malý záujem,“ uzatvára Trnka, ktorý týmto výrokom apeluje k verejnej debate občanov i podnikateľov.
