EuropskeNoviny.sk
Zemný plyn pre čínskych odberateľov možno v Rusku nebude podliehať ťažobným poplatkom. Uviedol to ruský minister financií Anton Siluanov. Informáciu priniesla agentúra Reuters.
Konečné slovo Kremľa
„Otázku daňových výnimiek vrátane nulovej dane z ťažby minerálov posúdi Moskva z hľadiska efektivity dodávok,“ uviedol Siluanov na ekonomickom fóre v Petrohrade.
S návrhom oslobodiť ložiská od ťažobných poplatkov vystúpil tento týždeň generálny riaditeľ najväčšej ruskej ropnej spoločnosti Rosnefť Igor Sečin, píše agentúra Reuters.
Cena neznáma
Ruský plynárenský gigant Gazprom v stredu podpísal s Čínou dlho očakávaný kontrakt na dodávky plynu. Vďaka nemu by mala Čína z Ruska odoberať ročne 38 miliárd kubických metrov plynu.
Podrobnosti o cene plynu v rámci 30-ročného kontraktu Gazprom nezverejnil. Analytici ho oceňujú na zhruba 400 miliárd dolárov.
Dohoda s Čínou môže znížiť závislosť Gazpromu na Európe, kde dovozy z Ruska pokrývajú zhruba tretinu spotreby plynu. Dlhoročné rokovania s Pekingom chcela Moskva urýchliť aj v snahe zmierniť dopady západných sankcií. Tie vyvolalo obsadenie ukrajinského regiónu Krym Ruskom. Zhruba polovica dodávok ruského plynu odberateľom v Európe prechádza cez Ukrajinu.
Styky s ázijskými krajinami
Ruský export plynu do Ázie by sa mohol prudko zvýšiť, ak by mohli surovinu vyvážať aj iné spoločnosti ako štátom vlastnený exportný monopol Gazprom. Spoločnosť dlhšiu dobu tlačí na zrušenie monopolnej pozície Gazpromu vo vývoze plynu prostredníctvom plynovodov.
Rusko by podľa Rosnefťu bolo schopné dostať predaj plynu do Ázie do roku 2025 na viac ako 60 miliárd kubických metrov ročne.
Ruský prezident Vladimir Putin vyzýva domáce energetické spoločnosti, aby nadviazali obchodné styky s ázijskými krajinami. Gazprom vlani do krajín Európskej únie a Turecka dodal 160 miliárd kubíkov plynu.
Moskva obmedzí akciový podiel
Rosnefť si už vlani zaistila práva na vývoz skvapalneného zemného plynu po mori. V dokumente, ktorý firma vo štvrtok použila pri prezentácii ázijskej stratégie na východnej Sibíri, ukazuje, že ruské ďalekovýchodné zásoby plynu dosahujú sedem biliónov metrov kubických. Dlhodobý produkčný potenciál regiónu by predstavoval okolo 200 miliárd kubických metrov ročne.
Rosnefť je z hľadiska objemu ťažby najväčšou verejne obchodovanou ropnou spoločnosťou na svete. Štát v nej vlastní 69,5 percenta, Moskva plánuje obmedziť svoj akciový podiel na 50 percent plus jednu akciu.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk.
