EuropskeNoviny.sk
“Európska únia nesplnila svoj sľub ohľadom ozelenenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky” – to sú závery vedeckej štúdie, uverejnenej v časopise Science [1], ktorej autormi sú poprední európski vedci, ochranári z praxe a experti na poľnohospodársku politiku, vrátane Trees Robijns z BirdLife.
Skoro 40% rozpočtu EÚ, konkrétne 360 miliárd eur ide do poľnohospodárstva, ktoré ovplyvňuje viac ako 50% rozlohy EÚ. Vedci a environmentálne mimovládne organizácie už niekoľko rokov varujú európske inštitúcie, že intenzívne poľnohospodárske praktiky ničia biotopy, narúšajú ekosystémy a spôsobujú vyhynutie veľkého množstva druhov a tým v konečnom dôsledku ohrozujú našu potravinovú bezpečnosť a zdravie obyvateľov.
EÚ na túto kritiku odpovedala prehlásením, že ochrana životného prostredia a zmena
klímy budú kľúčovými bodmi reformy SPP, ktorá bola zavŕšená v decembri 2013. Odpoveďou na túto výzvu bolo prepojenie 30% priamych platieb farmárom na splnenie 3 “zelených” opatrení: zavedenie oblasti ekologického záujmu, zachovanie trvalých trávnych porastov a stanovenie podmienky minimálneho množstva plodín na ornej pôde s cieľom zabrániť pestovaniu monokultúr.
Na základe podrobného preskúmania výsledkov reformy SPP však autori štúdie dnes publikovanej v časopise Science odhalili, že v dôsledku širokého spektra výnimiek až 88% farmárov v EÚ a až 48% poľnohospodárskej pôdy je z povinnosti uplatňovať “ zelené opatrenia” vyňatých. Čiže pravidlá boli nastavené tak, že ďalšia intenzifikácia bude prebiehať pod zelenou nálepkou.
Ariel Brunner, vedúci tímu pre politiky EÚ v BirdLife Europe komentuje: “ Máme vedecký dôkaz, že “nové” pravidlá sú prinajmenšom rovnako zlé ako tie predchádzajúce, čo je absolútne nedostatočné, aby sa nám podarilo chrániť prírodu a zastaviť pokles biodiverzity. Čo s tým?” Brunner dodáva: “Môžeme len dúfať, že Komisár Cioloş a jeho nástupca nebudú ignorovať tieto dôkazy. My budeme v Bruseli pokračovať v snahách o revíziu SPP a na národnej úrovni sa budeme snažiť, aby členské krajiny použili flexibilitu, ktorú majú v prospech záchrany ekosystémov.”
Faustine Defossez, expert na poľnohospodársku politiku a bioneregiu z organizácie
European Environmental Bureau (EEB) dodáva: “ Kým vedci nám hovoria, že to čo by mala byť “zelená” SPP vskutku ničí životné prostredie, niektoré členské krajiny už používajú flexibilitu, ktorú majú tak, že veci ešte zhoršujú. Označiť zelenou nálepkou monokultúry kukurice a tým im umožniť získať aj súvisiacu platbu je absurdné. Rovnako to platí aj pre členské krajiny, ktoré umožňujú používať pesticídy a hnojivá v oblastiach ekologického záujmu.“
Členské krajiny musia do 1. augusta oznámiť Komisii svoje plány ohľadom aplikácie
“zelených opatrení”. Pevne veríme, že Slovenské pravidlá budú nastavené tak, že skutočne prispejú k tomu, aby sa naša poľnohospodárska krajina stala lepším prostredím pre ochranu biologickej rozmanitosti našej krajiny a zdravého životného prostredia pre ľudí.
