EuropskeNoviny.sk
Nigelovi Farageovi sa nakoniec predsa len podarilo vytvoriť (alebo skôr prerobiť z EFD) vlastnú frakciu. EFDD má 48 členov zo siedmich krajín, z toho 41 je buď z UKIP alebo z Hnutia piatich hviezd talianskeho komika Beppe Grilla. Popravde, táto informácia nikoho príliš nezaujala. Boj o kreslo prezidenta Komisie medzi „tradičnými“ stranami totiž naberá stále väčšie obrátky. Dočasne utlmený konflikt medzi „juhom“ a „jadrom“ je opäť v popredí ako za starých čias.
Taliansky premiér Renzi vo svojej stratégii podporiť kandidatúru Junckera výmenou za laxnejšie rozpočtové pravidlá neostal sám. Prirodzeným spojencom je francúzska vláda, na svoju stranu ale získal aj viacerých nemeckých sociálne-demokratických politikov. Napríklad nemeckého vice-premiéra a ministra hospodárstva Sigmara Gabriela. Merkelová akékoľvek zjemnenie pravidiel hneď zmietla zo stola, ale bývalý predseda socialistickej frakcie Hannes Swoboda (pred týždňom ho na čele nahradil druhý kandidát na prezidenta Komisie, Martin Schulz) potvrdil, že bez zjemnenia pravidiel socialisti Junckera nepodržia.
Nemecký denník Bild podporuje Junckera výmenou za gentlemanskú dohodu
Strategické manévre sa dejú aj mimo chodieb europarlamentu. Podľa britských novín The Sunday Times nemecký denník Bild podporuje Junckera výmenou za gentlemanskú dohodu. Ak Juncker vyhrá, pomôže Bildu (a ďalším nemeckým médiám) v boji so spoločnosťou Google. Nemeckým a francúzskym novinám sa totiž už dlhšie zdá, že Google je nespravodlivo bohatý. Tlačia preto na Komisiu, aby ho donútila sa o peniažky podeliť. Napríklad tak, že im bude platiť za to, že zobrazí ich výsledky vo vyhľadávaní.
Tí, ktorí pri reťazi záchran krajín opakovane otvárali peňaženku (dajme im krycí názov Nemci) zaplačú nad falošnými ilúziami. Verili, že keď požičajú peniaze, dlžníci sa už ale naozaj začnú správať zodpovedne. Nuž, smola. Bez ohľadu na to, či ste túto facku ilúziám čakali, alebo nie, pripravte si opäť peňaženky. Politici čoraz intenzívnejšie opakujú mantru „prorastové investície“ a to neveští nič dobré. Ak na svete existuje typ ľudí, ktorí nevie, čo je to pro rastová investícia, tak sú to kariérni úradníci a politici. Lenže to sú presne tí, čo budú o použití stoviek miliárd rozhodovať. Teraz navyše žiadajú, aby sa tieto ich rozhodnutia nerátali do deficitu. Tým by sa z fiškálnych pravidiel stal aj oficiálne len zdrap papiera.
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
