Finančná podpora pre študentov je rozhodujúca pre kompenzáciu negatívnych dôsledkov platenia školného na univerzitách. To hovorí štúdia financovaná Európskou komisiou, v rámci ktorej sa analyzoval vplyv zmien vo výške školného na uchádzačov a študentov za posledných 15 rokov. Boli vybraté také krajiny, ktoré majú rôzne modely financovania, teda Rakúsko, Kanada, Veľká Británia, Anglicko, Fínsko, Nemecko, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko a Južná Kórea.
Negatívnym dôsledkom platenia školného môže byť napríklad nižší počet záujemcov o štúdium, pretože spomínané školné je príliš vysoké. V štúdii sa však hovorí, že zvýšené školné nemá celkový negatívny dopad na počet študentov vyššieho vzdelávania, musí však byť vyvážené študentskými pôžičkami alebo grantmi. Platí to dokonca aj medzi študentmi, ktorí pochádzajú z nižších sociálno-ekonomických skupín.
Na druhej strane ale štúdia prišla aj na to, že zvýšenie školného môže viesť k zníženiu počtu študentov medzi staršími študentmi.
Androulla Vassiliou, európska komisárka pre vzdelávanie, kultúru, mládež a telovýchovu, k tomu povedala: „Študentské poplatky sú realitou pre veľkú časť študentov v Európe – a tiež sú kontroverznou témou. Táto štúdia poskytuje cenné dôkazy pre prebiehajúcu diskusiu v EÚ o tom, ako najlepšie financovať vysokoškolské vzdelávanie, aby sa zabezpečilo, že inštitúcie budú poskytovať najvyššiu kvalitu vzdelávania zvyšujúcemu sa počtu študentov a zároveň garantujú spravodlivý prístup.“
Skvalitnenie systému podpory študentov prostredníctvom grantov, pôžičiek a daňových zvýhodnení má veľký význam najmä v krajinách, kde sú školné poplatky najvyššie, teda v Anglicku, Kanade a Južnej Kórei.