EuropskeNoviny.sk
„Veda 2.0“ v celosvetovom meradle rýchlo naberá na obrátkach. Ide jednak o dôsledok prechodu na digitálne technológie, ale aj o reakciu na súčasné nedostatky vo vede, akými sú napríklad pomalý a nákladný proces vydávania vedeckých publikácií, kritika systému partnerského hodnotenia a problém kopírovania výsledkov výskumu z dôvodu nedostatku opätovne využiteľných a reprodukovateľných údajov.
Deje sa to v kontexte hlavných, navzájom súvisiacich trendov, ku ktorým patria:
- výrazný nárast vedeckej činnosti, prechod k otvorenému prístupu k vedeckým informáciám a otvorenej spolupráci v oblasti výskumu (spolupráci vedcov na diaľku);
- trvalý nárast počtu aktérov v oblasti vedy (počet vedcov na svete je dnes väčší než kedykoľvek predtým) a väčšie zapojenie občanov do výskumu (buď v rámci samotného výskumu, alebo v úlohe financovateľov či tvorcov agendy);
- nový prístup vedeckého bádania vďaka dostupnosti rozsiahlych súborov údajov (90 % všetkých údajov na svete sa vytvorilo za posledné dva roky) a neustálemu rozvoju výpočtovej techniky.
Európska komisia začala verejnú konzultáciu na tému „Veda 2.0“, ktorej cieľom je zhodnotiť nový trend v oblasti výskumu a inovácií smerujúci k otvorenejšiemu prístupu, využitiu väčšieho množstva údajov a väčšej orientácii na ľudí. Vďaka digitálnym nástrojom zapájajú výskumní pracovníci do výskumu tisícky ľudí – môžu ich napríklad požiadať o upovedomenie v prípade, že ochorejú na chrípku, na základe čoho je možné monitorovať výskyt choroby a predvídať možné epidémie.
Otvorenejší sú aj vedci: v ranom štádiu výskumu uverejňujú svoje zistenia na internete, pričom sa na základe porovnávania a diskusií snažia svoju prácu vylepšiť. Čoraz viac vedeckých publikácií je dostupných na internete zadarmo. Podľa niektorých odhadov sa 90 percent všetkých dostupných údajov na svete vytvorilo za posledné dva roky, pričom produkcia vedeckých údajov sa každým rokom zvyšuje o 30 percent.
Konzultácia bude zameraná na informovanosť o týchto trendoch a podieľanie sa na nich. Zároveň sa bude skúmať, ako môžu príležitosti, ktoré prináša „Veda 2.0“, prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti európskej vedy a výskumu. Konečný termín na zaslanie pripomienok je 30. september 2014.
Komisárka pre výskum, inováciu a vedu Máire Geoghegan-Quinnová uviedla: “Veda 2.0 radikálne mení prístup k vede – od analýzy a zdieľania údajov a publikácií až po celosvetovú spoluprácu. Okrem toho občanom umožňuje, aby sa zapojili do hľadania nových poznatkov. Celý vedecký proces je čoraz transparentnejší a účinnejší, objavujú sa však aj otázky týkajúce sa integrity a kvality – preto chceme počuť názory ľudí na to, ako môžeme zaručiť, aby sa Veda 2.0 vyvíjala spôsobom, ktorý prinesie Európe úžitok.“
Podpredsedníčka Európskej komisie Neelie Kroesová, ktorá je zodpovedná za digitálnu agendu, uviedla: „Nové digitálne technológie a nástroje ponúkajú príležitosť na novú transformáciu: môžu zvýšiť úroveň výskumu a inovácií a dosiahnuť, aby sa viac priblížili potrebám občanov a spoločnosti. Smerujeme k otvorenej, digitálnej vede – ide o pozvoľný, ale nezadržateľný trend. Tento trend, ako aj túžba pokračovať v ňom, neprichádza od politikov, ale z vedeckých a akademických kruhov. A ja som odhodlaná ho podporovať.“
Európska Komisia už zahrnula do svojej politiky niekoľko aspektov „Vedy 2.0“. V rámci nového programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont 2020 je napríklad povinné zabezpečiť otvorený prístup k vedeckým publikáciám. Takisto sa odštartoval pilotný projekt otvorených výskumných údajov. Prostredníctvom svojich výskumných programov EÚ takisto financuje niekoľko občianskych vedeckých projektov a podporuje elektronickú infraštruktúru, ktorá umožňuje realizáciu „Vedy 2.0“.
Konzultáciu, ako aj podkladové informácie možno nájsť na webovej stránke Európskej komisie nájdete TU. Diskusie môžete sledovať takisto prostredníctvom sociálnych médií cez hashtag #Science20.
