EuropskeNoviny.sk
Taliansko prevzalo polročné predsedníctvo Rady EÚ. Jednou z otvorených tém je regulácia výmenných poplatkov a smernica o platobných službách
V prvý júlový deň prevzalo predsedníctvo v Rade EÚ Taliansko, ktoré krátko nato zároveň zverejnilo svoj program na nadchádzajúci polrok. Pri prioritách v oblasti hospodárskych a finančných záležitostí sa okrem tém ako banková únia, daňová politika či rozpočet EÚ uvádza aj posilňovanie regulácie finančných trhov s cieľom zabezpečiť ich zdravé a efektívne fungovanie. Taliansko po predchádzajúcom gréckom predsedníctve v tejto oblasti prebralo niekoľko otvorených legislatívnych návrhov, medzi ktorými je aj reformný balík s návrhom revidovanej smernice o platobných službách (tzv. PSD II) a návrh nariadenia o výmenných poplatkoch.
Hoci reformný balík sa v pláne talianskeho predsedníctva explicitne nespomína, osobitná pozornosť by sa mala venovať aktualizácii regulačného rámca pre platobné systémy s cieľom znížiť súčasnú roztrieštenosť medzi členskými štátmi a zabezpečiť jeho zosúladenie s aktuálnymi technologickými inováciami. Zo zvýšenej efektivity a bezpečnosti platieb by mali profitovať predovšetkým spotrebitelia. Spomínaná smernica o platobných službách a nariadenie o výmenných poplatkoch by preto mali byť dôležitou súčasťou agendy.
Diskusie o reformnom balíku sa viedli aj počas gréckeho predsedníctva, pričom súčasne sa im pred voľbami venoval aj Európsky parlament. Okrem navrhovaného zavedenia fixnej výšky výmenných poplatkov pre transakcie uskutočnené spotrebiteľskými kartami (0,2 % pre debetné a 0,3 % pre kreditné karty) vyvolali v rámci navrhovaných opatrení diskusiu karty typu Diners či American Express (tzv. trojstranné modely) a komerčné karty a ich prípadné zahrnutie pod reguláciu spolu s uvoľnením pravidla rešpektovania všetkých kariet (tzv. Honour All Cards Rule – HACR) či požiadavkou úplného oddelenia platobnej schémy od spracovania.
Visa aj MasterCard ako významní hráči na trhu platobných služieb, ale aj bankový sektor, mnohé členské štáty (medzi inými najmä Česká republika) a iné zainteresované subjekty vrátane spotrebiteľov v doterajších diskusiách upozornili na možné negatívne dopady navrhovaných opatrení v podobe vyšších nákladov, ktoré budú v konečnom dôsledku znášať najmä malé a stredné podniky a spotrebitelia, zníženia investícií do inovácií s priamym dopadom na bezpečnosť platieb, nižšej flexibility či nárastu používania hotovosti a následného nežiaduceho rastu šedej ekonomiky.
Z pohľadu slovenského platobného trhu bola navrhovaná regulácia minulý rok podrobená ekonomickej analýze vypracovanej Podnikateľskou alianciou Slovenska, ktorá spomínané obavy potvrdila. Jedným zo záverov analýzy bolo napríklad konštatovanie, že práve konkurencia a fungujúce trhové prostredie predstavujú optimálny nástroj na zabezpečenie primeraných cien za transakcie.
Komisiou deklarované ciele týchto legislatívnych návrhov, najmä zvýšenie hospodárskej súťaže, podpora inovácií či bezpečnosti kartových platieb a zlacnenie transakcií pre spotrebiteľov sú podporované naprieč celým názorovým spektrom. Výzvou pre talianske predsedníctvo ako aj nových členov Európskeho parlamentu v najbližšom období bude okrem hľadania kompromisov a čo možno najvyváženejšieho prístupu k danej problematike zabezpečiť, aby prijatá legislatíva bola nediskriminačná a aby sa nové pravidlá vzťahovali rovnako na všetkých hráčov na trhu. Uprednostnenie určitého typu obchodného modelu či nerovnaké podmienky pre rôzne systémy platobných schém totiž môžu narušiť to, čo dnes možno nazvať prirodzene fungujúcim a dynamicky sa rozvíjajúcim trhom platobných služieb v Európe.
Komentár pripravila Jana Zemanová, Public Affairs Consultant, FIPRA Slovakia.
