EuropskeNoviny.sk
SLOVENSKO
Slovenská Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity [ARDAL] vo svojom pravidelnom mesačnom reporte oznámila, že v utorok 16. septembra ponúkne na trhu dve línie štátnych dlhopisov a to ŠD225 so splatnosťou vo februári 2023 a ŠD226 splatné v novembri 2018. Predpokladaná hodnota oboch transakcií predstavuje po 100 mil. EUR a ARDAL by tak po letnej pauze mohol opäť naliať na trh slovenské dlhové cenné papiere. „Tie sa aktuálne na sekundárnom dlhopisovom trhu obchodujú s rekordne nízkymi výnosmi, k čomu dopomáha aj menová politika ECB. Napríklad benchmarkové 5 – ročné slovenské bondy nesú výnos do splatnosti na úrovni len 0,39 % p. a. a 10 – ročný dlhopis investorom prinesie len 1,55 % ročne,“ vysvetlila Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky.
MAĎARSKO
Zástupca šéfa maďarskej dlhovej agentúry ÁKK Borbély uviedol, že v budúcom roku 2015 si Maďarsko zrejme nebude požičiavať na eurobondovom trhu, a teda že nebude ponúkať na predaj dlhopisy v menách iných ako je maďarský forint. Dôvodom má byť stále nadpriemerný dopyt po forintových dlhopisoch a rastúci podiel domácich investorov na držbe maďarského dlhu. V Maďarsku asi ozaj platí známe „čo je doma, to sa počíta“. Okrem toho z Maďarska v závere uplynulého týždňa dorazili správy, že už v októbri vznikne nová „zlá banka“, ktorá bude od komerčných bánk v krajine skupovať toxické aktíva v podobe nesplácaných úverov na komerčné či iné nehnuteľnosti.
GRÉCKO
Minulý týždeň sme informovali o plánoch Grécka navýšiť v dohľadnej dobe už existujúce emisie 3 – a 5 – ročných dlhopisov. Zatiaľ sa tak neudialo, no Grécko už osnuje ďalšie plány. Po úspešnej aukcii Portugalska, ktoré na trhu umiestnilo 15 – ročné bondy s výnosom len mierne nad 3,9 % a španielskom kúsku s 50 – ročným dlhopisom [áno, 50, nie je to preklep] sa dlhších peňazí zachcelo aj najväčšiemu európskemu dlhovému hriešnikovi, ktorým je Grécko. Krajina podľa neoficiálnych informácií pripravuje emisiu nových 7 – ročných dlhopisov a v záujme má tiež vymeniť časť existujúcich pokladničných poukážok [t. j. dlhových cenných papierov so splatnosťou do 1 roka] za dlhopisy dlhších splatností. O čo horší dlžník je predsa Grécko v porovnaní s ostatnými prasiatkami z PIIGS, no nie?
CYPRUS
Jedným z dôvodov, ktorý stál za kolapsom cyperského bankového sektora a následnou nutnosťou jeho rekapitalizácie a zachraňovania celej ekonomiky ako takej, bolo neštandardne vysoké úročenie klientskych vkladov v bankách. Hoci 5 % – né úročenie ročných „termiňákov“ je už dávno za nami [resp. za Cyprom], krajina stále ponúka na európske pomery nadštandardné zhodnotenie prostriedkov. Podľa najnovších dát tamojšej centrálnej banky dosiahlo priemerné úročenie klientskych vkladov do 1 roka úroveň 2,62 % a v porovnaní s júnom tak mierne vzrástlo. Naopak, priemerné úročenie spotrebiteľských úverov sa znížilo na 5,50 % a priemerná sadzba z úverov na bývanie dosiahla v siedmom mesiaci 4,34 %.
RUSKÁ FEDERÁCIA
Lídri EÚ sa uplynulý piatok dohodli na ďalších sankciách voči Ruskej federácii. Ich uvedenie do platnosti sa očakáva v týchto dňoch. Ak ale nepomôžu ekonomické sankcie, použijú sa zbrane iného kalibru. Podľa návrhu nového balíka sankčných opatrení EÚ voči Ruskej federácii sú západné mocnosti pripravené bojkotovať najbližšie Majstrovstvá sveta vo futbale. Tie sa majú konať v roku 2018 práve v Rusku. Okrem bojkotu tohto podujatia sa západné mocnosti vyhrážajú stopkou pre preteky formuly 1 či pohárových európskych futbalových súťaží. Situácia začína nápadne pripomínať rok 1980, kedy USA bojkotovali olympijské hry v Moskve. Odpoveďou o 4 roky neskôr bol rovnaký krok východného bloku počas olympiády v americkom Los Angeles.
Reakcia Moskvy na seba nenechala dlho čakať. Ruský premiér Medvedev uviedol, že na akékoľvek dodatočné sankcie bude Ruská federácia reagovať asymetricky. Moskva by sa pravdepodobne zamerala na lety ponad ruské územie.
