EuropskeNoviny.sk
Už od nepamäti sa ľudia sťahujú z jedného miesta na iné. Nemusíme byť ani kočovníkmi, aby sme vplyvom rôznych okolností boli nútení k zmene svojho bydliska, či už krátko alebo dlhodobo. V súčasnej dobe sú ľudia viac otvorení cestovaniu, ktoré je samo o sebe jednoduchšie ako bolo kedysi. Napriek tomu netreba zabúdať, že často je potrebné získať povolenie na pobyt, aby sme mohli žiť vo vybraných krajinách. Koľko cudzincov pochádzajúcich z krajín mimo EÚ teda dostalo v minulom roku takúto „vstupenku“? Ako ju možno charakterizovať? A aké sú motívy takéhoto sťahovania?
„Podľa najnovších údajov, ktoré zverejnil Eurostat, za rok 2013 bolo v rámci EÚ28 udelených 2,4 milióna nových povolení na pobyt. V porovnaní s rokom 2012 tak hovoríme o 12,5 % – nom náraste“, uviedla Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky. Ešte stále to je však o – 7,0 % menej ako v roku 2008, kedy o takéto povolenie požiadalo viac ako 2,5 mil. občanov. Ide o povolenia vydané prvýkrát alebo aj opakovane, ak je splnená podmienka minimálne 6 – mesačného odstupu od vypršania platnosti predchádzajúceho povolenia. Vydávajú sa na najmenej tri po sebe idúce mesiace obyvateľom krajín nepatriacich do Európskej únie.
Dôvodov, pre ktoré cudzinci žiadajú o takéto povolenie, je viacero. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť do troch hlavných skupín. V roku 2013 bolo 28,5 % povolení na pobyt vydaných z rodinných dôvodov. Ďalších 22,7 % za pracovným účelom a 19,7 % z nich umožnilo držiteľom takéhoto povolenia študovať na území EÚ. Najviac cudzincov prilákala Veľká Británia [až 30,7 % všetkých povolení]. Podľa štatistík tvorili najväčšiu skupinu povolenia na vzdelávacie účely. Treba však poznamenať, že počet takýchto „prišelcov“ sa vo Veľkej Británii meria iným spôsobom ako v ostatných krajinách EÚ, preto nie sú úplne porovnateľné. Na druhom mieste sa umiestnilo Poľsko, ktoré má prvenstvo vo vydaní takýchto „vstupeniek“ za pracovným účelom. Do veľkej miery k tomu prispeli o pobyt žiadajúci Ukrajinci. Z rodinných dôvodov prijali najviac cudzincov Taliansko a Španielsko.
Tieto krajiny spolu s Nemeckom a Francúzskom vydali až takmer 80 % všetkých povolení na pobyt v rámci celej EÚ. Ak by sme sa však pozreli, koľko novovydaných povolení na pobyt pripadá v jednotlivých krajinách EÚ28 na 1 000 obyvateľov, zistili by sme, že vedie Malta [24,1 povolení]. S pomerne veľkým odstupom sa jej v našom rebríčku na chrbát pozerá Cyprus [13,3 povolení]. Nad 10 povolení pripadajúcich na 1 000 obyvateľov majú aj Švédsko [10,3] a Veľká Británia [11,3]. Zvyšné krajiny EÚ sa pohybujú pod touto hranicou. Slovensko sa umiestnilo až na chvoste tohto rebríčka [0,8 povolenia na 1 000 obyvateľov]. V priemere za celú úniu sa tento ukazovateľ šplhá k hodnote 5 povolení na tisíc Európanov.
Asi málokoho prekvapí prvá štvorka krajín, ktorých obyvateľom bolo vydaných najviac povolení na pobyt. Na prvom pomyselnom stupienku sa umiestnili Ukrajinci s 10 % – ami zo všetkých povolení vydaných EÚ28. Nie je žiadnou novinkou, že vplyvom nie veľmi priaznivých životných podmienok a zlej situácie by sa čoraz viac Ukrajincov rado videlo v niektorom z členských štátov EÚ. Ďaleko však nezašli, až 70 % povolení bolo totiž vydaných susedným Poľskom, najviac za pracovnými účelmi [až 64,1 %]. Pri výletoch a dovolenkách v európskych mestách našej pozornosti určite neujdú ani Indovia, ktorí sa umiestnili na druhom mieste [8,5 % všetkých povolení]. Až 70 % z nich zamierilo do Veľkej Británie. Tretia priečka patrí obyvateľom USA [7,3 %] a na štvrtom mieste sa v roku 2013 s tzv. zemiakovou medailou umiestnili Číňania, ktorých obchody prevažne s odevmi nie sú cudzie ani Slovákom. Až 60 % Američanov bolo registrovaných Veľkou Britániou, kde nebudú musieť prekonávať jazykové bariéry. Predpokladáme, že ani v ďalších rokoch nedôjde k výrazným zmenám v tomto zložení.
