EuropskeNoviny.sk
Za posledné roky muselo svoje domovy opustiť už viac ako 9 miliónov Sýrčanov. Väčšinu z nich prichýlili susediace krajiny – Jordánsko, Libanon alebo Turecko. Humanitárna kríza a situácia utečencov v tejto oblasti boli predmetom diskusie, ktorú 3. novembra zorganizoval parlamentný výbor pre rozvoj. Poslanci už počas októbrového plenárneho zasadnutia diskutovali o situácii v meste Kobane a o Európanoch pripájajúcich sa k organizácii Islamský štát.
Pondelkovej schôdzi predsedala šéfka rozvojového výboru, britská sociálna demokratka Linda McAvan.
Debaty sa zúčastnil aj Carsten Hansen z Nórskej rady pre utečencov. Únia by mala podľa jeho slov „prinajmenšom zachovať svoju doterajšiu humanitárnu a rozvojovú pomoc pre krajiny susediace so Sýriou.“
Gilles Hansoul z Medzinárodného výboru Červeného kríža vyzval všetky strany konfliktu k tomu, aby „umožnili nestrannú a nezávislú humanitárnu pomoc.“
Cyperská poslankyňa za EĽS Eleni Theocharous pripomenula, že je potrebné otvoriť humanitárne koridory. „Inak v Sýrii ostanú len tí ľudia, ktorí sa chcú vzájomne pozabíjať,“ dodala a zároveň pripomenula, že pre krajiny južnej Európy bude veľmi obťažné prijať ďalších utečencov.
Španielsky sociálny demokrat Enrique Guerrero Salom sa pokúsil priblížiť situáciu v Libanone. Táto krajina prijíma také počty utečencov, že keby sa jej chcelo vyrovnať napríklad Nemecko, muselo by ich prijať 16 miliónov! V tejto časti sveta máme podľa neho imidž sebcov, ktorým ide len o vlastné blaho, životnú úroveň a stabilitu.
Fínska poslankyňa zo skupiny Zelených/ESA Heidi Hautala považuje za „veľkú hanbu“, že Únia prijala len tak málo utečencov.
O hrozbe v podobe Islamského štátu rokovali v utorok 4. novembra aj členovia zahraničného výboru, ktorí si na svoju debatu prizvali lídra irackých Kurdov Masúda Barzáního.
