EuropskeNoviny.sk
Poslanci vyjadrili v utorkovej rozprave sklamanie nad krachom rokovaní s Radou o navýšení rozpočtu na rok 2014 a nedosiahnutím dohody na budúcoročnom rozpočte. Zároveň vyzvali členské štáty na prejavenie politickej vôle k vyriešeniu neustále sa hromadiacich neuhradených faktúr za rok 2014. Rozhovory budú pokračovať po 28. novembri, kedy Komisia predloží nový návrh rozpočtu.
„Nemôžeme pochopiť, ako mohla Komisia venovať omnoho viac času riešeniu vlastného problému [prerozdeľovanie príspevkov členských štátov na základe ich HND], namiesto zabezpečenia rozpočtu pre celú EÚ,“ uviedol parlamentný spravodajca pre rozpočet na rok 2014 Gérard Deprez (ALDE, BE). „Máme povinnosť dohodnúť sa na dobrom rozpočte na roky 2014 a 2015,“ dodal.
Poslanci opätovne trvali na tom, že pred diskusiou o rozpočte na rok 2015 musí byť jasne vyčíslený objem faktúr, ktoré z dôvodu nedostatku prostriedkov v tohtoročnom rozpočte ostávajú nezaplatené, a dosiahnutá dohoda na ich úhrade.
Uhraďte dlhy, odkazujú poslanci
„Náš návrh je ľahko pochopiteľný – musíme zaplatiť, čo dlžíme. Nemôžeme odkladať platby občanom, organizáciám, študentom (..) Viac ako 28 mld. eur nezaplatených faktúr, to je strašné,“ vyhlásila Eider Gardiazábal Rubial (S&D, ES), jedna zo spravodajkýň rozpočtu EÚ na rok 2015. „Parlament je pripravený zvážiť akýkoľvek návrh na vyriešenie problému neuhradených faktúr. Čo však potrebujeme od Rady je politická vôľa k činom,“ dodala.
Poslanci v snahe o dosiahnutie riešenia v dlhodobom horizonte požiadali Komisiu, aby predložila plán na postupné znižovanie objemu nezaplatených faktúr, ktorý od roku 2010 narástol z piatich miliárd na dnešných (ku koncu roku 2014) približne 28 miliárd eur.
Dostatok prostriedkov na najnaliehavejšie platby
„Nikto nerozumie tomu, že máme peniaze, nemôžeme ich však použiť, pretože členské štáty si ich radšej nechajú vo vlastných vreckách,“ uviedla druhá spravodajkyňa budúcoročného rozpočtu EÚ Monika Hohlmeier (EPP, DE) poukazujúc na 5 mld. eur neočakávaných príjmov, ktoré pochádzajú prevažne z finančných postihov. Členské štáty neboli dosiaľ ochotné využiť tieto prostriedky na uhradenie najnaliehavejších faktúr, objem ktorých podľa Komisie predstavuje v súčasnosti sumu 4,7 mld. eur.
Neprijateľná pozícia Rady v posledný deň rokovaní
Tohtoročné rokovania Parlamentu a Rady boli obzvlášť náročné kvôli neschopnosti členských štátov dohodnúť sa na vlastnej vyjednávacej pozícii. Tá prišla až v posledný deň takzvaného zmierovacieho obdobia, ktoré trvalo 21 dní.
„V skutočnosti fungovala iba polovica dvojstranného rozpočtového orgánu,“ poznamenal predseda parlamentného výboru pre rozpočet Jean Arthuis (ALDE, FR). Prax, kedy členské štáty vysielali svojich zástupcov na rokovania s Parlamentom bez jasného mandátu, označil za neakceptovateľnú.
Ďalší postup
Európska komisia by mala predložiť nový návrh budúcoročného rozpočtu 28. novembra. Poslanci a zástupcovia členských štátov tak budú mať dva týždne na dosiahnutie dohody, aby ju mohol Parlament schváliť na svojom poslednom zasadnutí v tomto roku.
Pokiaľ nedôjde k dohode na budúcoročnom rozpočte EÚ do 1. januára 2015, Únia bude fungovať v rozpočtovom provizóriu na základe systému takzvaných dočasných dvanástin. EÚ by tak každý mesiac až do dosiahnutia dohody mala k dispozícii jednu dvanástinu z minuloročného rozpočtu Únie, prípadne jednu dvanástinu z návrhu rozpočtu na rok 2015 podľa toho, ktorá z daných súm je nižšia.
Nedosiahnutie dohody v hodine dvanástej by však podľa komisárky pre rozpočet Kristaliny Georgievy „ohrozilo našich občanov, pretože by sťažilo vynaloženie prostriedkov v momente, kedy budú potrebné.“
Reakcie slovenských europoslancov
„Európsky parlament sa s Radou na rozpočte nedohodol. Rozpočty EÚ musíme v budúcnosti postaviť na úplne iných princípoch a na nezávislosti od ekonomickej či politickej situácie v členských štátoch. Z vnútroštátnej úrovne treba preniesť na európsku všetko, čo dokážeme spoločne robiť efektívnejšie,“ uviedol poslanec Vladimír Maňka (S&D, SK).
„Očakávam, že Európska komisia predloží čo najskôr nový návrh rozpočtu. Nie je akceptovateľné, aby sme krátili prostriedky pre vzdelávanie, vedu a výskum. Považujem za dôležité, aby sme pre lepšiu budúcnosť EÚ rozvíjali práve tieto oblasti a znižovali administratívne náklady,“ uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).
