EuropskeNoviny.sk
Moja návšteva Parlamentu sa začala v Bratislave a po trinásťhodinovej tortúre v autobuse som bola v Štrasburgu a priamo pred Parlamentom.
Vietor fúkal tak silno, že mi šibal do tváre dažďové kvapky, ktoré sa liali z oblohy. Bolo však jasno, vo vzduchu ešte poletovalo leto. Už len dúhu v diaľke uvidieť… okúzlila ma krása, veľkosť a funkčnosť tejto stavby, okrúhly hemicycle ako bájny okrúhly stôl kráľa Artuša pri ktorom sú si všetci rovní…ponúka nám poznanie a vzájomné spoznávanie sa národov, ktoré už v dávnej minulosti prežili spoločné časy. Boli aj vojnové a väčšinou navzájom drancujúce. Vysoké stožiare, na ktorých viali vlajky členských štátov ako fakle, ktoré vietor nezhasí… veľké obratisko predo mnou pre prichádzajúce limuzíny rovno pred vchodom, lavička ponad rameno Rýna, ktorý sa len tak kade tade poneviera po Štrasburgu. Spolu s Dunajom tvoril časť severných hraníc Rímskej ríše a od tých čias je živou splavnou magistrálou. Za lavičkou dvorana ako „kolo kolo mlynské, za štyri rýnske…“ Novodobé Koloseum.
Rýn, po nemecky Rhein, po francúzsky Rhin, po holandsky Rijn je jedna z najdlhších riek západnej Európy. Názov rieky vo všetkých troch jazykoch pochádza z keltského Renos, doslova „tečúci“, z protoindoeurópskeho koreňa *rei- („tiecť, utekať“), z ktorého vzniklo aj anglické slovo „run“.
Páči sa mi meno tejto rieky. Aj slovenské “ rinie sa riava potoka z hôr“ mi vonia spoločnou minulosťou. Rímska ríša siahala aj na naše územie a Slováci zosobňujú aj keltskú mentalitu. Za všetky tie stovky rokov sme sa pomiešali. Európa bola ako vriaci kotol, bojovali sme však dlho! Skúsme teraz spolupracovať!
Jednou z najdôležitejších udalostí ostatných dní, aj keď si to väčšina Slovákov vôbec nevšimla, bolo hlasovanie o našej spoločnej európskej vláde. Všetci nominovaní na posty komisárov, čo je obdoba ministra v našej národnej vláde, v predchádzajúcich týždňoch prechádzali peklom náročných príprav na svoje „grilovačky“. Nie je to spoločná žúrka, ani opekačka s priateľmi. Každý z navrhnutých komisárov vedel, ktorý rezort môže získať. Museli sa veľmi podrobne oboznámiť s problematikou a za dva týždne zvládnuť to, čo niekto roky študuje. Potom nasledoval výsluch. Europoslanci, sústredení do troch výborov kládli budúcim komisárom otázky a boli aj nepríjemné. Týkali sa dokonca aj ich súkromných či podnikateľských aktivít. Témy ako lobby, obchod s osobnými údajmi, alebo vlastníctvo strategických podnikov neboli žiadne tabu.
Kto je členom Komisie? Prečo je Komisia dôležitá? Na tieto otázky sa pokúsim nájsť odpovede…stretnutie predsedov vlád členských štátov Európskej únie bolo v Bruseli a zúčastnil sa ho aj premiér Róbert Fico. Rokovali o nomináciách za jednotlivé štáty na posty komisárov a prebiehala aj voľba týchto členov, slovenský Výbor pre európske záležitosti pri Národnej rade SR však o tom predtým nerokoval.
Podľa europoslankyne Anny Záborskej slovenský parlament neprejavuje záujem diskutovať s vládou o prebiehajúcich rokovaniach o novom zložení Európskej komisie. Dôkazom je podľa nej aj to, že pred stretnutím predsedov vlád členských štátov EÚ k nomináciám na podpredsedu Komisie pre zahraničnú politiku, ktorého voľba je tiež v programe zasadania lídrov štátov EÚ, sa nestretne ani Výbor pre európske záležitosti. Zasadať bude až 8. septembra: “Som prekvapená, že v Národnej rade sa vôbec nebude diskutovať o pozícii Slovenska pri rozhodovaní o budúcom šéfovi európskej diplomacie”, uviedla Záborská.
Aj europoslanec Ivan Štefanec považuje tento nezáujem doslova za ignoráciu aj zo strany Národnej rady, aj zo strany premiéra Róberta Fica a Smeru. Premiér si má pred každým takýmto rokovaním pýtať od Parlamentu mandát a keďže tak neurobil, porušil zákon.
Za Slovákov v Európskom parlamente (EP) okrem trinástich europoslancov pracuje aj Maroš Šefčovič. Bol nominantom politickej strany Smer, je ale aj kariérny diplomat a v EP pôsobí už druhé volebné obdobie ako podpredseda Európskej komisie (EK). Okrem toho je aj komisár pre energetiku, čo je odvetvie, ktoré výrazne ovplyvňuje celkový chod ekonomiky. Svojím vzdelaním zodpovedá požiadavkám danej funkcie. Je ekonóm, právnik, ovláda štyri jazyky. Śéf rezortu nemusí byť práve, napríklad, vyštudovaný energetik, musí mať ale kvality výkonného manažéra, silu robota a pevnú vôľu a odhodlanie matky, opatrujúcej svoje choré dieťa…nechcem hodnotiť osobnosť Šefčoviča. Som však hrdá nato, že Slovák zastáva tak významný post vo vedení Únie.
Európska komisia, ako vláda Európskej únie, navrhuje zákony v týchto oblastiach:
telekomunikácie, rybárstvo, energetika, doprava, poľnohospodárstvo…tento zoznam sa stále rozširuje. Europoslanci tieto návrhy schvaľujú.
Európska rada je zložená z hláv členských štátov, alebo predsedov vlád členských štátov a tiež navrhuje zákony. Má na starosti aj politiku a najdôležitejšie všeobecné smerovania Európskej únie.
V čom sme si potom pánmi my sami?
Áno, sme, máme právo veta. Nechávame si ho pre prípad, že by boli niektoré návrhy zákonov pre nás neprijateľné. Je to v oblastiach, kde musíme brať do úvahy jedinečnosť a špecifiká našej krajiny. Môžeme sa v takom prípade zdržať hlasovania. Prijatý zákon však musíme rešpektovať a zdržať sa akýchkoľvek aktivít proti nemu. Je to v oblastiach ako spravodlivosť, zamestnanosť a sociálne zabezpečenie, dane, obrana a školstvo. Európsky parlament má v týchto prípadoch len poradný hlas.
Všeobecne sa podceňuje vplyv legislatívy prijímanej v Bruseli. Tá má ale na nás veľký dopad. Ani podnikatelia, ani občania si to neuvedomujú. Od roku 2010 sme prijali viac ako 3600 právnych noriem daných Úniou. Týchto trinásť miliónov slov by sme museli čítať 92 dní. Postupne budú zapracované do nášho právneho systému a zavedené do života.
Dôvodov, prečo je Komisia aj pre Slovákov dôležitá je veľa, a preto by sme mali prestať ignorovať Úniu. Trinásťpercentná účasť v ostatných voľbách tomu jednoznačne nasvedčuje. Pred vyše desiatimi rokmi sme sa vstupom do Únie stali súčasťou spoločenstva štátov Európy. Stála pred nami a ostatnými štátmi ťažká úloha zosúladiť nielen politické smerovanie a fungovanie Únie s novými „prišelcami“, ale aj prepojiť a pochopiť kultúru a naturel členských štátov navzájom. Podstatná časť Slovákov v aktívnom veku bola v čase vstupu ešte stále jazykovo nevzdelaná a tým „nepoužiteľná“. Táto bariéra tvorí dodnes najvýraznejšiu prekážku v komunikácii. Oberáme sa týmto o obrovské možnosti na trhu práce v Únii.
V databáze EURES je v súčasnosti k dispozícii 2,4 milióna voľných pracovných miest. Európsky servis pre sprostredkovanie práce (EURES) vznikol v roku 1993 ako iniciatíva Európskej komisie (EK) a jeho úlohou je zabezpečiť spoluprácu v oblasti efektívnejšieho pohybu pracovných síl po celej Európe. Súčasťou EURES sú okrem 28 členských štátov EÚ aj Nórsko, Lichtenštajnsko, Island a Švajčiarsko.
Od roku 2009 prebiehajú rokovania EÚ o voľnej zóne odchodu TTIP s USA a CETA s Kanadou, ktoré sa blížia k úspešnému záveru a ich podpisu. Sme proexportná krajina a naše výrobky by sme mohli vyvážať aj do krajín Severnej Ameriky a dovoz rôznych iných výrobkov by spôsoboval tlak na našich výrobcov a kvalitu ich produktov.
EÚ očakáva zlepšenie prístupu na trhy partnerov, zväčšenie objemu dostupného zahraničného kapitálu, zníženie nákladov na dovoz surovín a hlbšie začlenenie sa do procesov medzinárodného obchodu. V USA je to odstránenie povinnosti „Buy American“ v rámci verejného obstarávania, ktorá hovorí o uprednostnení pri verejnom obstarávaní americkej domácej firmy pred zahraničnou. Očakáva sa tiež zvýšený prílev priamych zahraničných investícií a ľahšie etablovanie sa aj slovenských výrobkov predovšetkým automobilového sektora ( vývoz motorových vozidiel aj s autosúčiastkami, náhradnými dielmi a pneumatikami), elektrotechniky, hutníctva, strojárstva, ale i chemického priemyslu na trhoch USA a Kanady. Dohody tiež prinesú rozvoj cestovného ruchu a služieb s ním spojených. Prínosom bude odstránenie colných prekážok obchodu, odstránenie netarifných prekážok obchodu a zvýšenie vzájomnej zlúčiteľnosti regulačných systémov EÚ, Kanady a USA. Toto prinesie podnikateľskej sfére šetrenie nákladov pri realizácii vývozu. Do dohody sa podarilo zapracavať aj obranné požiadavky slovenského agrosektora, ktoré sú dôležité pre ochranu slovenského trhu.
…a okrem toho, v Parlamente som sa stretla aj s komisárom Šefčovičom…
